zvyšky múrov hradu
zvyšky múrov hradu na skalnom masíve nad Jasovskou jaskyňou na južnom okraji obce Jasov
Jasov, Košický kraj
GPS: 48.678,
20.975
350 m n. m.
V obci Jasov odbočíme z hlavnej cesty na Mlynskú ulicu, ktorou pôjdeme stále rovno, prejdeme dreveným mostíkom ponad Bodvu a hneď potom sa na pravej strane nachádza rozsiahle parkovisko. V sezóne býva značne vyťažené, nakoľko je to aj parkovisko pre návštevníkov Jasovskej jaskyne. Z parkoviska pôjdeme ďalej pešo popod železničný most, popri reštaurácii až k budove vstupu do jaskyne. Za ňou vstúpime vpravo do lesa a pokračujeme náučným chodníkom Jasovská skala asi 150m, potom pokračujeme vpravo a neskôr od rázcestia trasa pokračuje opäť mierne vpravo. Zhruba za ďalších 350 m prídeme na hradný vrch so zvyškami múrov. Trasu odporúčame skombinovať s návštevou jaskyne.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Jasovský kláštor - 0.8 km, Turniansky hrad - 10.4 km, Bukovec - 12 km, Veľká Ida - 16.6 km, Gelnica - 19.5 km
Hrad sa nachádzal na strategicky výhodnom mieste, pričom jeho severovýchodnú stranu chránila takmer zvislá skalná stena, na úpätí ktorej sa nachádza vchod do Jasovskej jaskyne. Ostatné strany opevnenia boli zabezpečené priekopami, ktoré boli vytesané do skaly. Na niektorých miestach bola priekopa len 5 metrov široká, ale na oboch koncoch mala podobu hlbokých skalných rozsadlín. Juhozápadná priekopa bola vymedzená násypom a na juhu sa zdá byť nedokončená. Práve na tomto mieste sa nachádzala pravdepodobne brána, ktorá viedla do vstupného dvorčeka alebo parkánu.
Samotné jadro hradu s rozmermi 47 x 13 metrov je rovinné a nenesie žiadne viditeľné stopy zástavby, okrem fragmentu obvodovej hradby na západe. Na západnej strane nádvoria sa črtajú základy lichobežníkovej obytnej stavby, ktorej vonkajšie steny tvorili súčasť opevnenia. Zvyšné kamenné objekty v areáli už nie sú viditeľné. Na juhovýchodnej strane sa za priekopou nachádzali stupňovité plochy, ktoré mohli slúžiť ako predhradie. Celý hrad bol obklopený ďalším obranným prstencom, ktorý tvorila hlboká priekopa a val, a tým vznikla rozsiahla plocha, pravdepodobne využívaná na hospodárske účely alebo ako vojenský tábor bratríkov.
Priekopy so strmými stenami, lemujúce celý objekt a ústiace do trhlín na okrajoch útesu, ešte viac zdôrazňovali pevnostný charakter hradu. Priehlbina na východnej strane, ktorá slúžila ako prístupová cesta, bola preklenutá mostom, o čom svedčia zachované zvyšky muriva.
Historické a iné názvy: Iazo, Iazow, Jazowara, Jazo, Jászó, Jasovský hrad
Hrad dal postaviť kráľ Karol Róbert pravdepodobne v roku 1312, krátko po víťazstve nad Omodejovcami v bitke pri Rozhanovciach. Hoci hrad nezohral významnú úlohu v dejinách, slúžil na ochranu Jasovského kláštora, ktorý v tom čase ešte nemal vlastné opevnenie.
V rokoch 1312 až 1320 spravoval hrad palatín. V prvých zmienkach o hrade z rokov 1318 a 1324 sa ako kastelán palatína uvádza Filip I. Drugeth, novohradský župan. Neskôr túto funkciu zastával Lack (Lacek) z Bielu, syn Mikova de Beel.
V listine z roku 1390 je hrad pomenovaný ako Jazowara. Po stabilizácii pomerov v krajine význam hradu postupne klesal, až prešiel do správy stoličných hodnostárov. Ku koncu 14. storočia vypukli spory medzi držiteľmi hradu, Ladislavom Gagyim a Františkom Pányim, a predstavenstvom kláštora, ktoré sa snažilo získať späť majetky, ktorých sa kedysi vzdalo v záujme vlastnej bezpečnosti. V roku 1390 hrad prešiel do vlastníctva Jasovského prepošstva.
V rokoch 1406 až 1407 hrad spravoval Mark z Norimbergu.
Okolo roku 1436 prepošt Stanislav, na príkaz kráľa Žigmunda, opevnil Jasovský kláštor. Opevnenie ho však neochránilo pred bratríkmi vedenými Jánom Talafúsom, ktorí obsadili aj hrad. Ten sa stal základňou pre ich ozbrojené výpady pod velením Jašeka Udrického.
Po týchto udalostiach hrad niekoľkokrát zmenil majiteľa. V roku 1452 ho opäť dobyli bratríci. Dvaja z nich, účastníci bitky pri Lučenci (1451), zanechali v jaskyni nápis, ktorý dokumentoval obsadenie hradu. Pravosť nápisu však nikdy nebola preukázaná.
V roku 1458 viedol Sebastián z Rozhanoviec kráľovské vojsko proti bratríkom. Hrad dobyli a poškodili ho natoľko, že už nebol obnovený. Stalo sa tak na príkaz kráľa Mateja Korvína.
V čase, keď Jiskra vládol na hrádku v Jasove, zaľúbil sa do mlynárovej dcéry Aničky. Okolití páni ich šťastiu nepriali a v spánku zaľúbenú dvojicu prepadli. Jiskru spútali a Aničku uniesli. Ale mocný Jiskra putá roztrhal, odvalil kus brala a skalu hodil po únoscoch. Ten balvan, čo ich takmer zabil, dodnes leží v poli za Bodvou a ľudia ho volajú Biely kameň. Preľaknutí únoscovia Aničku prepustili a sami utiekli. Páni boli na Jiskru ešte väčšmi nahnevaní, a tak ho očiernili pred panovníkom, že proti nemu poslal svoje kráľovské vojsko. Anička milého ukryla v jaskyni, a tým mu zachránila život. Sebe však nepomohla. Keď neprezradila Jiskrov úkryt, vojaci ju zabili a Jasovský hrádok celkom spustošili.
Momentálne žiadne príspevky.
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.