Kežmarský zámok

Kežmarský zámok sa nachádza na východnom okraji mesta Kežmarok, ležiaci v Popradskej kotline. Bol postavený na mieste kostola z 13. storočia.





Navštívil som Kežmarský zámok (11 tu boli)
hore

Historické názvy

Caseorum, Kasmark, Kaymarc, Kayssmark, Käszmark, Kesemark, Kesmarck, Kesmarco, Kesmarg, Kezmarc, Kezmark, Keysmarch, Keyssmarkh, Késmark, Kismark, Kissmark, Kiszmark, Kümark



Poloha

Kežmarok, Prešovský kraj


GPS: N49° 08' 23.34",  E20° 25' 59.51"


Nadmorská výška: 630 m



Prístup a okolie

Areál Kežmarského zámku patrí k historickému centru mesta Kežmarok a je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. Z Hlavného námestia k nemu vedie Hradná ulica, ktorá je pešou zónou a končí sa na Hradnom námestí. Autom sa na Hradné námestie dostaneme ulicou Fraňa Kráľa. Parkovanie je možné priamo pred zámkom.

Okolité hrady: Holumnický hrad - 12.4 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Na nádvorí hradu stojí neskorogotický palác s pôvodným členením kamenných okien. V ploche nádvoria je vyznačený pôdorys kostola sv. Alžbety a pri opevnení dispozícia niekdajších palácov, z ktorých sa zachovali iba zvyšky nástenných malieb v okenných otvoroch. Charakteristickým prvkom je hranolová vstupná brána, veže a bašta opevnenia so sgrafitovou výzdobou, ukončené renesančnou štítkovou atikou. V malom parku za hradom sa zachovala časť barbakanu mestského opevnenia, ktoré nadväzovalo na opevnenie hradu.

Prvé expozície kežmarského múzea otvorili v časti zámockého komplexu v r. 1931. V súčasnosti si návštevníci môžu prezrieť vystavené zbierky ako napr. Praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, Vývoj Kežmarku, Kežmarský strelecký spolok atď.


Pôdorys - Kežmarský zámok


Kežmarský zámok - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - základy cirkevných stavieb, 2 - mestské opevnenie, 3 - vstupná veža, 4 - kruhová veža, 5 - bývalá bašta, 6 - okrúhla veža, 7 - polkruhová bašta, 8 - parkanový múr, 9 - náznak predbránia, 10-14 - obytné a prevádzkové trakty, 15 - studňa, 16 - renesančná budova, 17 - stajne a čeľadník, 18 - včasnobaroková kaplnka, 15 - vstupná brána



Fotogaléria


Historické fotografie

Kežmarský zámok-história
Kežmarský zámok-1916
Kežmarský zámok-1932
Kežmarský zámok-kresba hradu


Fotografie z r. 2013

Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Vstupná brána
Kežmarský zámok-Vstupná veža
Kežmarský zámok-Vstupná veža
Kežmarský zámok-Pohľad na nádvorie
Kežmarský zámok-Pohľad na nádvorie
Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Hradná studňa
Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Pohľad na hrad
Kežmarský zámok-Interiér
Kežmarský zámok-Interiér
Kežmarský zámok-Interiér
Kežmarský zámok-Interiér
Kežmarský zámok-Interiér



Pošlite nám vaše fotografie - Kežmarský zámok


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

V roku 1462 založil hrad v miernom zlome mestských hradieb Štefan Zápoľský so svojím bratom Imrichom, ktorého tým poveril priamo Matej Korvín. O rok neskôr už hrad i celé mesto patrilo Zápoľskovcom. Moc tohto rodu vyvrcholila hlavne v osobe Štefanovho syna Jána, ktorý v r.1526 až 1540 bojoval o uhorský trón. Keďže on priamo v Kežmarku nesídlil, dal ho v r.1527 k dispozícii Františkovi Batyánimu, no po jeho zrade hrad pripadol Hieronymovi Laskimu. Neskôr Zápoľského zradil aj Hieronymus, no jeho márnotratný syn Albert Laski musel dať v r.1571 panstvo do zálohu Jánovi Rueberovi.

V r.1575 hrad vyhorel a Ján Rueber, vtedajší jeho majiteľ, dal obnoviť hrad v renesančnom slohu, avšak len v najnevyhnutnejšej miere. V r.1583 hrad pripadol Sebastiánovi Thökölymu. Zásluhy na prepychovej renesančnej úprave má predovšetkým Štefan I. Thököly. Posledné stavebné akcie uskutočnil Štefan II. Thököly v r.1657-1658. V roku 1657 talianski umelci vyzdobili interiéry štukovou dekoráciou, ktorá mala už ranobarokový charakter. Pri mestských hradbách východne od hradu postavili prepychové koniarne zdobené štukami a zrkadlami. Boli v nich mramorové žľaby. Úpravy hradu zavŕšili roku 1658 vybudovaním ranobarokovej zámockej kaplnky v polygonálnej bašte, ku ktorej pripojili niektoré miestnosti severného krídla hradu. Tým sa v podstate ukončil jeho stavebný vývoj.

Po potlačení povstania, ktoré viedol Imrich Thököly proti panovníkovi Leopoldovi I. v roku 1720, získalo hrad do vlastníctva mesto Kežmarok. Využívali ho na rôzne hospodárske účely a postupne upadal. V r.1741 a potom znovu v r.1787 hrad vyhorel a tri krídla už po požiaroch neboli obnovené. Okolo roku 1860 mesto dalo zbúrať časť hradieb na západnej strane hradu a postavili na ich mieste vojenskú kasáreň. Koniareň upravili na mestskú nemocnicu. Niektoré časti hradu okolo r. 890 slúžili ako textilná manufaktúra na výrobu umelých výšiviek. Po ďalšom požiari v r.1901, ktorý zničil hradné strechy, prevzal starostlivosť o opravu hradu uhorský pamiatkový úrad. Podľa vtedajších názorov pamiatkárskych pracovníkov ho však obnovili tak, že dostal v podstate neprimeranú romantickú podobu.

V roku 1931 zriadili vo veži Mestské múzeum. Za druhej svetovej vojny sídlilo na hrade gestapo, ktoré tu popravilo viacerých partizánov, o čom svedčí pamätná tabuľa na hradnom nádvorí. Do dnešnej muzeálnej podoby bol hrad upravený pri pamiatkovej obnove v rokoch 1962 až 1985 a je známy aj ako Kežmarský zámok, alebo Kežmarský mestský hrad.


Povesti a legendy

Povráva sa...

Na zámku sa za mesačných nocí zjavuje biela pani. Kto ju stretne, tomu prináša šťastie. Istému mládencovi zastal cestu jazdec bez hlavy. Šuhaj sa ale nedal zadržať a biela pani, usmejúc sa naň, ukázala prstom na miesto, kde potom vykopal poklad.

Čierna pani

Hradní páni rodu Thököly a cisár sa nikdy nemali v láske. Imrich Thököly – posledný mužský potomok svojho rodu – sa dokonca postavil na čelo povstania proti cisárovi. Hoci sa mu sprvoti darilo, napokon prehral a musel ujsť k svojmu ochrancovi – tureckému sultánovi. Ale ešte predtým sa chcel staviť na rodnom kežmarskom hrade a vziať si cennosti, ktoré tam boli ukryté. Služobníctvo hradu sa dávno rozutekalo – počulo o neúspechu svojho pána a právom sa domnievalo, že hrad i mesto obsadia víťazní cisárski vojaci. V hrade ostala len jedna staršia žena: kľučiarka. Chodila podľa vtedajšieho zvyku v dlhých čiernych šatách. Starala sa o to, aby všetky hradné budovy boli pozatvárané, aby do nich nikto cudzí nemal prístup. Nerobila to z vernosti voči svojmu pánovi, ale dúfala, že sama nájde poklad, o ktorom tušila, že jej pán dal kdesi zamurovať. Kde? Hrad mal viacero veží – vstupnú, kde býval pán, hladomorňu, kde ostali len kosti úbohých odsúdených, východnú vežu, kde sa zdržiavala hradná pani... Ale ešte sú tu dve veže, ktoré stoja vedľa seba: strážna veža a klenotnica. A kde by to mohol byť inde poklad ako tam, v klenotnici? Len kde? Pod podlahou? Sotva. V stene?

Po dlhom hľadaní a preklepávaní stien našla dutý priestor za jedným z parádnych obrazov, ktoré zdobili vežu - klenotnicu. A tam našla, čo hľadala. Na celý život bude zaopatrená! Odíde z Kežmarku niekam ďaleko a bude bohatá, veľmi bohatá... Odrazu sa však žena zarazila: to zlato a striebro bude môcť povynášať len po častiach. Kde ho zatiaľ schovať? Tu ostať nemôže. Mala kľúč aj od hradnej kaplnky. Tam v krypte pod zemou odpočívala mladá matka Imricha Thökölyho. A z tejto krypty viedla úniková chodba, ktorá ústila do tmavých kežmarských lesov. Áno, tam sa dá poklad skryť! Len čo uskutočnila svoj úmysel, na hradné dvere sa ozvalo strašné búchanie. Na úžas kľučiarky sa objavil mladý hradný pán. Ženu odsotil, hnal sa do klenotnicovej veže. Ale s úžasom našiel už len prázdny otvor. Prebehol všetky veže, všetky obytné trakty, ba aj hrobku svojej matky. Dvere do chodby však chránili pevne zatvorené mrežové dvere...

Pochopil, kto poklad vzal. Nemal čas ďalej hľadať, cisárski vojaci mu boli v pätách. Preto sa zmohol len na to, že zradnú kľučiarku preklial, aby ani po smrti nemala pokoja. I dnes za tichých večerov počuť kroky na drevených ochodziach hradu...

Lasky bez lásky

Berco Lasky sa vracia domov z dlhej cesty. Jeho rodný kežmarský hrad je na dohľad. Počuť z neho veselú hudbu, krik a spev. Hradný pán Hieronym Lasky totiž oslavuje meniny a rodina je známa svojou zhýralosťou a rozhadzovaním peňazí. Keď niečo nemá, mesto Kežmarok požičia. Požičia síce nerado, lebo mešťania slobodného kráľovského mesta nemajú chuť slúžiť hradu. Hrad je ich nešťastím – ale pán kráľ rozhodol, že pod Tatrami treba postaviť nejakú pevnosť – v blízkosti sú hranice s Poľskom a poľský kráľ by si s radosťou rozšíril krajinu aj o územie Spiša. Hrad sa postavil v Kežmarku a jeho panstvo si začalo robiť nárok aj na mesto. Kráľ nepovedal nič a hradné panstvo to využilo. Zmocnilo sa aj mesta Kežmarku. Hieronym s radosťou víta svojho syna, prikáže mu dať tie najlepšie jedlá a vína. Berco rozpráva, čo za tie štyri roky zažil, kým nebol doma. Je toho viac než dosť. A potom chce počuť novinky sám. Čo Anna, dcéra hradného pána z Richnavského hradu? Vždy sa mu páčila, len bola pre neho mladá. Ale aj tak Berco pred odchodom na cesty šiel za ňou, ba si aj prisahali večnú lásku až po hrob.

Hradný pán sa zachmúri – Anna sa má čo nevidieť vydať za nejakého poľského šľachtica. Aj jemu by sa bola páčila ako nevesta, no ale... Láske nemožno rozkázať. Hieronym vie, že syna zarmúti a tak sa aj stane. Odvtedy Berco túži len po jednom: uvidieť Annu ešte raz. Hoci aj zďaleka. A povedať jej, ako zradila ich lásku. Vytiahne so svojimi služobníkmi na Richnavu, po ceste ešte čosi pojedia, popijú a keďže je teplo, uvelebia sa pri rieke. Berco sa prebudí len na ženský hlas a neveriaco pozerá: veď pred ním stojí jeho zasľúbená! Najprv sa poteší, ale potom ju od seba odsotí. Zradila ho! Dievčina sa zaprisaháva, že k výdaju ju nútia rodičia. Ale Berco neverí. Nešťastná Anna sa vrhá do rieky, ktorá sa zdá síce plytká, ale vlny má bystré a rýchlo unášajú Annino telo. Márne skáče Berco a jeho sluhovia do vody, Annu už nenájdu.

Nešťastný Berco sa vracia domov, no dlho v Kežmarku nevydrží, zase odíde do sveta, aby zabudol na svoju mŕtvu lásku.


Video - Kežmarský zámok



Použité zdroje a literatúra: KOLLÁR D., NEŠPOR J. Kultúrne krásy Slovenska. Hrady a zámky. Bratislava : DAJAMA 2008, BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, WEB: sk.wikipedia.org, wikipedia.org, kezmarok.com, archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Kežmarský zámok




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA