Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Ladislav Rákóczi

Ladislav Rákóczi

Rákóczi László, Ladislav Alexander Rákoczi de Felsö-Vadász

(*1633, Zborov - †1664, Veľký Varadín)


bol županom a majiteľom viacerých panstiev.



Rodinné vzťahy

Rodičia: Rákóczi Pavol, Pethe Anna

Manželka: Alžbeta Bánffy de Nagymihály

Deti: Alžbeta, Barbora



Informácie

Ladislav nemal ľahký život – ako trojročnému mu zomrel otec, o rok nato mu zomrela aj matka. Až do svojich pätnástich rokov žil a bol vychovávaný vo Viedni na dvore Ferdinanda III. spolu s cisárovým  synom, pravdepodobne Ferdinandom IV.  Niekedy pred rokom 1654 sa oženil s grófkou Alžbetou Bánffy  de Nagymihály (1630 – 12.8. 1663 hrad Hrušov), ktorá pochádzala z Michaloviec, kde jej rodina vlastnila kaštieľ a panstvo.  Jej otcom bol  František Bánffy  de Nagymihály (1616 – apríl  1660), matkou Katarína Melith de Pribér. Manželia Ladislav a Alžbeta mali dve dcéry Alžbetu (16.11.1654 – 8.11.1707) a Barboru (1661 – ?). Mladšia dcéra Barbora zomrela ešte v dojčenskom veku.

Gróf Ladislav sa z Viedne v roku 1648  vrátil na svoje makovické panstvo, kde sa ujal úradu, ktorý zdedil po otcovi – bol dedičným županom šarišskej stolice.

Gróf Ladislav sa zásadným spôsobom zapísal do dejín obce Zborov a makovického panstva predovšetkým dvomi počinmi. V roku 1659 inicioval rozsiahlu prestavbu ich rodinného sídla – rákocziovskej kúrie v centre obce. Do cirkevných dejín Zborova sa zapísal rekonštrukciou farského kostola sv. Margity Antiochijskej. Ladislavova manželka Alžbeta Bánffy sa tiež pričinila o vzrast miestnej cirkvi, vzdelanosti a kultúry. Z vďačnosti Bohu za to, že sa vyliečila z dlhej a ťažkej choroby (žiaľ, iba nakrátko) dala vyzdobiť južnú bočnú kaplnku v kostole sv. Margity v Zborove.

Gróf Ladislav sa ujal zdedeného panstva Topoľčianky až ako 26 ročný v roku 1659. Od smrti jeho otca ubehlo viac ako viac ako 20 rokov, a mestečko odvtedy zažívalo nepokojné časy tureckého plienenia. Topoľčianky nedokázala ochrániť ani dohoda o otvorenom meste, ani pevnosť. Samotná topoľčianska pevnosť bola v tom čase opevnená palisádami a obohnaná vodnou priekopou. V pevnosti sídlila vojenská posádka, ani tá však nedokázala Topoľčianky obrániť.

Nielen Topoľčianky, ale celé okolie bolo v tej dobe sužované tureckým drancovaním. Dňa 26.8.1652 sa pri Veľkých Vozokanoch odohrala významná bitka, v ktorej Turci utrpeli porážku, čo dodalo nádej, že Turci sú poraziteľní. Topoľčianky ale aj celý región však zostal v bezprostrednom tureckom ohrození až do rozhodujúcej porážky Turkov v bitke pri Viedni v roku 1683.

S príchodom grófa Ladislava Rákocziho a jeho manželky do Topoľčianok začínajú mestečku lepšie časy. Manželia  sa pustili do opravy poškodenej pevnosti.  Vybudovali nové obytné východné krídlo pevnosti tak, že pôvodnú kurtínu medzi severovýchodnou a juhovýchodnou baštou obstavali z vonkajšej strany. Zároveň dali urobiť aj arkády a lodžie na severnej, východnej a západnej strane nádvoria, čím táto renesančná časť zámku v podstate dostala dnešnú podobu.

Zdravie grófky Alžbety bolo natoľko krehké, že zomrela  dňa 12. augusta 1663 ako 33-ročná na hrade Hrušov.

Gróf Ladislav ukončil svoju pozemskú  púť rovnako predčasne. Padol v boji s Turkami pri Veľkom Varadíne dňa 17. mája 1664 ako 31-ročný, ani nie rok po smrti svojej manželky. Do armády sa sám prihlásil začiatkom toho roka, chcel byť účastný protitureckých bojov. Je to podobnosť s osudom Ladislavových rodičov, ktorí tiež zomreli predčasne, rok po sebe. Manželia zanechali po sebe malú sirotu Alžbetu.