Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Juraj VII. Turzo

Juraj VII. Turzo

Thurzó György

(*1567, Lietavský hrad - †1616, Bytča)


bol v rokoch 1606 - 1616 gróf, v rokoch 1585 - 1616 hlavný župan Oravy a v rokoch 1609 - 1616 palatín Uhorska.



Rodinné vzťahy

Rodičia:  Františka I. Turzo a Katarína Zrínska

Manželky: Žofia Forgách, Alžbeta Czobor

Deti: František, Zuzana, Judita, Barbora, Helena, Mária, Katarína, Anna, Imrich



Informácie

Juraj Turzo bol bojovník proti Turkom (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách), známy diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. Od roku 1598 bol radcom cisára Rudolfa II., od roku 1599 kráľovský pohárnik, od roku 1602 kapitán preddunajského vojska a hlavný veriteľ novozámockej posádky. Ako palatín v roku 1610 odčlenil luteránsku (evanjelickú a. v.) cirkev od katolíckej. Dôsledne uplatňoval právo „Cuius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo).

V Žiline od 28. do 30. marca 1610 sa konala prvá zákonodarná synoda Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.[1]

Počas stavovského Bočkajovho povstania sa nepridal na stranu povstalcov a preto sa stali jeho majetky cieľom rabovania. V roku 1605 Bočkajovi vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a vyrabovali aj hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci Bodiná. Turzo niektorých dedinčanov dal bez súdu a riadneho vyšetrenia obesiť a obec dal podpáliť. Neskôr sa zistilo, že dedinčania boli nevinní a veci si ukryli v dedine Bočkajovi vojaci. Lúpežného rytiera Telekesiho pozval do Bytče pod zámienkou udelenia amnestie. Keď lúpežný rytier prišiel, dal ho Turzo uväzniť. Neskôr ho poslal do Bratislavy a odtiaľ na popravu. Juraj Turzo nie vždy ctil spravodlivosť. Istému drobnému zemanovi zabral neprávom jedenásť dedín. V dlhotrvajúcom súdnom spore sa rozhodlo v neprospech Juraja Turzu.

Ako obdivovateľ humanizmu bol mecenášom mnohých umelcov a vzdelancov. Zo svojho sídla v Bytči vytvoril významné kultúrne centrum, kde sa konali divadelné predstavenia, koncerty, teologické a filozofické dišputy a podobne, a kde mal veľkú knižnicu.

Jeho agenda sa viedla sčasti v slovenčine a zastával sa Slovákov v národnostných sporoch.