Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Matej I. Korvín

Matej I. Korvín

Hunyadi Mátyás, Corvin

(*1443, Cluj - †1490, Wien)


bol v rokoch 1458 až 1490 uhorský kráľ, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa.



Rodinné vzťahy

Manželky: Beatrix Aragónska (od 1476–1490), Catherine of Poděbrady (od 1463), Elizabeth of Celje (od ?–1455)

Deti: Ján Korvín, N. Hunyadi

Rodičia: Ján Hunyadi, Erzsébet Szilágyi



Informácie

Matej Korvín pochádzal z rodu Hunyadiovcov a jeho otec Ján Hunyadi bol najbohatším veľmožom v Uhorsku. Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu krajiny. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III., dobyl Sliezsko, Lužicu a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Dobyl aj Dolné Rakúsko a svojím sídlom urobil Viedeň. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana a v roku 1480 aj univerzitu v Pešti.

Za svoju prvoradú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom Potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Posledný bratrícky tábor zničili v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Vodcu bratríkov Švehlu a ďalších kapitánov dal popraviť. Radových vojakov prijal do svojho „čierneho vojska“ ako žoldnierov. Vojsko tvorili bývalí Jiskrovi a bratrícki bojovníci, približne 20 000 až 30 000 mužov. Po likvidácii vnútorného nepriateľa a dobytí Nitry v 1472 roku, podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol iba čiastočné úspechy. K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády výrazne prispela jeho manželka Beatrix Aragónska, dcéra neapolského kráľa. Manželia boli veľmi vzdelaní a vzdelanosť aj podporovali. Do krajiny pozývali zahraničných, najmä talianskych umelcov, staviteľov a učencov. Matej sa usiloval zabezpečiť si potomstvo a tak s rakúskou meštiankou Barbarou Edelpack mal nemanželského syna Jána Korvína.

Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky humanizmu a renesancie. Z domácich učencov bol známy Vavrinec Koch z Krompách. Vybudovali slávnu knižnicu Bibliotéku Corvinianu (preklady antických diel), ktorá bola postavená v renesančnom slohu v Budíne.

Matej zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni. Príčinou smrti bolo údajne jeho rozčúlenie, keď mu služobníctvo donieslo neumyté figy. Dostal mozgovú mŕtvicu a o dva dni jej podľahol. Po jeho smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku 1471 českým kráľom. Vladislav bol zvolený uhorskými stavmi, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa kráľom stal jeho nemanželský syn Ján Korvín. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ.