Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Ján Pálffy

Ján Pálffy

Ján František Pálffy de Erdõd, Pálfi, János Ferenc

(*1829, Bratislava - †1908, Wien)


bol posledný šľachtický majiteľ Bojnického zámku.



Rodinné vzťahy

Rodičia: František V. Alojz Pálffy, Natália Erdődy



Informácie

Ján Pálfi, celým menom Ján František Pálfi de Erdõd, sa narodil ako syn cisárskemu a kráľovskému komorníkovi, grófovi Františkovi V. Alojzovi Pálfimu a grófke Natálii Erdődy v Bratislave. Hoci sa v literatúre uvádza pod menom Ján František, resp. János Ferenc, medzi menami, ktoré dostal pri krste, sa meno František nenachádza. 20. augusta 1829 ho v Dóme sv. Martina pokrstil kanonik Jozef Prybila, pričom v matrike pokrstených sú ako krstné mená uvedené Joannes Baptista Maria Stephan Christianus Meneradus, teda Ján Krstiteľ Mária Štefan Kristián Meinard. Meno Kristián dostal zrejme po svojom krstnom otcovi, ktorým bol Kristián Kölisch "cubicularius arcis Királyfalvensis", teda komorník kaštieľa v Kráľovej pri Senci, meno Mária je obvyklým rodovým krstným menom bez ohľadu na pohlavie, meno Meinard je posledným krstným menom otca. Ján František sa narodil až keď mal jeho otec 50 rokov. František V. Alojz zbožňoval hazard a pred rodinou dával prednosť milenkám. Takýto spôsob života rodinu zničil psychicky aj finančne. Rodina sa zadlžovala a majetok sa dostal pod súdny zátvor.

Život mladého Jána Františka bol plný rodinných problémov. Ako 16-ročnému mu umrela matka a o sedem rokov neskôr i otec. Ostala mu len o dva roky mladšia sestra Gabriela, s ktorou si ale nikdy nerozumel. Dedičstvo, ktoré zdedil po otcovi, bolo síce rozsiahle, ale veľmi zadlžené. Po dlhých rokoch majetky z dlžôb vytiahol a zveľadil ich. Keď nazbieral dosť financií, cestoval po Európe. Cestovanie a zberateľstvo boli jeho veľkou záľubou.

Vo veku 42 rokov sa stal bratislavským županom. Hlavný príjem z postu župana venoval bratislavskej chudobe. Založil meštiansku školu v Šamoríne a pomohol založiť Penzijný ústav.

Jedna z najdôležitejších častí jeho života sa spája s prestavbou Bojnického zámku. Hrad zdedil v katastrofálnom stave. Najprv uvažoval o jeho predaji, no postupom času sa rozhodol pre prestavbu. Pravdepodobne pod vplyvom gotickej architektúry Francúzska a renesančnej architektúry Talianska, ktoré ho zaujali na cestách po Európe, sa za pomoci architekta Jozefa Huberta pustil do rekonštrukcie. Hrad sa po prestavbe mal stať reprezentatívnym sídlom pre jeho umelecké zbierky.

Gróf Pálfi sa konca prestavby dožil. Zomrel vo veku nedožitých 79 rokov 2. júna 1908 vo Viedni, matrika viedenskej farnosti sv. Michala uvádza ako miesto úmrtia Wallner Strasse 6 v okrese Viedeň I. O dva dni neskôr boli jeho telesné pozostatky prevezené vlakom do Prievidze a odtiaľ kočom na miesto jeho posledného odpočinku, na Bojnický zámok. Je pochovaný v rodinnej krypte v masívnom sarkofágu z červeného mramoru.