Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Nyáryovci

Nyáryovci

Ňáriovci


bol uhorský šľachtický rod. Rod pochádzal z rodiny Bedegh v Tolmianskej stolici.



Informácie

Rod sa prvýkrát spomína v roku 1411 v Peštianskej župe. Neskôr mali majetky aj v Tekovskej župe a od začiatku 18. storočia aj v Hontianskej župe. Niekedy v tomto období sa dostali aj do Kalinčiakova, kde dali postaviť kaštieľ, a Bohuníc.

V roku 1836 získal Anton Ňári titul baróna. Niekedy sa však uvádza, že titul barón získal už v roku 1533 a v roku 1632 boli povýšení do grófskeho stavu. V 16. stor. príslušníci rodu získali na Slovensku panstvo hradu Branč a tým aj predikát Berencs. Boli i vlastníkmi hradného panstva Korlátka a Cífer. Vlastníctvo panstva sa postupne rozdelilo medzi príslušníkov rodu. V polovici 16. stor. po vymretí Thúriovcov, rod Nyári získal majetky Fiľakovo a v roku 1812 majetky po Serényiovcoch, Gbeľany v Trenčianskej stolici, ako aj viaceré menšie majetky (Chochoľná, Zemianske Sady, Svrbice a i.). Rod sa postupne rozvetvil a jeho členovia získavali rôzne stupne šľachtictva – zemani, baróni, grófi. Príslušníci rodu vynikli najmä v druhej polocivi 16. stor. a v 17. stor. vo vojenstve a viacerí boli známi ako zástancovia protestantizmu.

 Predstaviteľmi rodu boli: barón František, Pavol – kapitán Jágru, barón Štefan, Vavrinec – župan Hontianskej stolice a gróf Žigmund. Vo vzťahu k Záhoriu významnú úlohu zohrával rod baróna Františka Nyáriho. František ako vojak sa vyznamenal v r. 1521 v bojoch proti Turkom pri Belehrade, 1526 pri Moháči, 1532 pri Viedni. V roku 1535 získal titul baróna a hodnosť župana Hontianskej župy. Po matke z rodu Pongrácz získal panstvo Branč. Oženil sa s Alžbetou Korlátkoi a získal panstvo hradu Korlátka. Barón František Nyári a jeho potomkovia ako zemepáni významnou mierou ovplyvňovali od 16. storočia až do polovice 19. stor. hospodársky a spoločenský život celého stredného Záhoria. Podľa testamentu baróna Františka Nyáriho z roku 1511 do vlastníctva rodu patrili: Senica, Sobotište, Čáčov, Chropov, Rybky, Smrdáky, Častkov, Prietrž, Pustá Myjava a Suroviny. V roku 1546 prijal na svoje majetky v Sobotišti novokrstencov – habánov. V roku 1572 na základe darovacej listiny kráľa Maxmiliána II. okrem už uvedených obcí pripadlo Nyáriovcom do vlastníctva ďalších 12 obcí z okolia Senice, Myjavy, Čachtíc – celkom dvadsať dva. Rod Nyári sa v roku 1570 prihlásil k reformácii a podporoval evanjelickú cirkev augsburského vyznania. Pričinili sa o založenie prvej školy v Senici, na ktorej pôsobili Jozef Gál, Ján Balthasarides, Ján Francisci a i. V rokoch 1614-1615 sa mesto Senica dostalo do sporu so zemepánom. Súd prinútil Seničanov k vazalskej poslušnosti. Počas tureckých vojen sa obyvatelia Senice okolitých obcí ukrývali na hrade Branč. Rodina Nyári postavila v Senici neskorobarokový kaštieľ, v ktorom je v súčasnosti Záhorská galéria. Po zrušení poddanstva roku 1848 sa brančský komposesorát rozpadol a jeho vlastníci stratili moc zemepánov a nemohli už priamo zasahovať do života obcí a mesta Senica.

Nyáriovci bývali skvelí hraničiari a stoliční hodnostári. Mal povesť húževnatých , v boji odvážnych mužov, pevného presvedčenia, pre ktoré bola typická jednota slov a skutkov. Bývali vojakmi, generálmi, právnikmi, veľkostatkármi, ale aj archeológmi, umelcami, dokonca aj mecénmi umenia.