Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Alžbeta Durínska

Alžbeta Durínska

Alžbeta Uhorská, Árpád-házi Szent Erzsébet, Elisabeta de Thuringia

(*1207, Sárospatak/Bratislava - †1231, Marburg)


uhorská svätica katolíckej cirkvi. Je jej zasvätená najväčšia sakrálna stavba na Slovensku Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Je patrónkou žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, pekárov, čipkárov; charitatívnych organizácií



Rodinné vzťahy

Rodičia: Ondrej II, Gertrúda



Informácie

Sv. Alžbeta bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z Bavorska. V Bratislave prežila prvé štyri roky života. Z politických dôvodov bola už ako jednoročná zasnúbená s durínskym grófom Ľudovítom IV., ktorý mal v čase zásnub osem rokov. Do štyroch rokov žila sv. Alžbeta na rodičovskom kráľovskom uhorskom dvore, odkiaľ bola v 1211 prevezená do sídla svojho snúbenca na hrad Wartburg v Durínsku.

Po dovŕšení 14 rokov sa sv. Alžbeta zosobášila s Ľudovítom IV. Z toho manželstva pochádzajú tri deti - syn Hermann, neskorší nástupca Ľudovíta IV.; Sofia, neskoršia brabantská kňažná a Gertrúda, ktorá sa stala rehoľníčkou a je dodnes uctievaná ako blahoslavená.

Sv. Alžbeta užívala síce kniežací majetok, no nie pre seba, ale pre chudobných a chorých, pretože jej život bol zreteľne poznačený ideálmi jej súčasníka sv. Františka z Assisi. Grófovým príbuzným sa počínanie sv. Alžbety nepáčilo. Po tom čo Ľudovít IV. v roku 1227 zahynul v južnom Taliansku počas križiackej výpravy, príbuzní jej manžela proti sv. Alžbete tvrdo zakročili. Odňali jej deti, odmietli uznať jej dedičské nároky po manželovi a vyhnali ju z Wartburgu.

Sv. Alžbety sa ujal jej posledný spovedník, kazateľ Konrád z Marburgu. Ten pre ňu vymohol časť majetku z jej dedičského podielu. Sv. Alžbeta sa ho vzdala v prospech nemocnice v Marburgu, kde až do svojej smrti v roku 1231 slúžila chorým. Konrád z Marburgu navrhol vymenovanie za svätú pápežovi. Štyri roky po jej smrti ju pápež Gregor IX. vyhlásil za svätú.