Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Tomáš Bakócz

Tomáš Bakócz

Bakócz Tamás

(*1442, Erdőd - †1521, Esztergom)


Kardinál a štátnik



Informácie

Keď sa uvoľnilo biskupské miesto v Erlau v roku 1491, Bakócz bol tam dosadený kráľom. Pápež Alexander VI. (1492-1503) najprv namietal, ale neskôr ho schváli. Neskôr bol Bakócz presunutý na primássku stolicu v Grane. Pri tejto príležitosti bol v roku 1500 povýšený na kardinála svätej cirkvi rímskej. V roku 1507 získal titulárny úrad latinského patriarchu Konštantínopolského. O tento titul a výhody z jeho úradu sa mu pričinili jeho benátsky priatelia. Z tohto úradu ašpiroval Tomáš Bakócz na pápežský trón, kde získal podporu Maximiliána i Benátok. Ako človek bez vážnych prehreškov a záväzkov z minulosti sa stal významným pápežským kandidátom. Keď sa kardináli v roku 1510 vzbúrili proti Júliovi II., Bakóczove plány sa zdali byť zmarené. Bakócz zvolil vyčkávaciu taktiku, až kým pápež v roku 1511 neodmietol ustanovenia schizmatického koncilu v Pise, a nezvolal generálnu synodu do Lateránu 1512. Bakócz bol pozvaný na koncil, a po dlhšom váhaní sa predsa len na koncil vydal. Cestoval Benátskou loďoudo Ancony, a do Ríma vstúpil v januári 1512. Po svojom príchode bol zahrnutý pápežovými poctami a leskom. Na koncile, ktorý bol otvorený v máji 1512 držal Bakócz aktívnu účasť. Bol v komisii pre reformu Cirkvi a Rímskej kúrie. Po smrti Júlia II. v roku 1513 počas konkláve bolo evidentné, že má menšiu šancu na získanie pápežského stolca. Pre urovnanie vzťahov Kúrie a pre uvoľnenie napätia medzi talianskymi štátmi bol zvolený vhodnejší kandidát- kardinál Medici ako Lev X., 10. Marca 1513.

Nový pápež poveril Bakócza prípravou križiackej výpravy proti Turkom. Vymenoval ho za Prímasa a legáta nielen pre Uhorsko, ale i pre susedné krajiny, s poverením získavať vojakov a prostriedky pre vedenie vojny proti tureckej rozpínavosti. Po návrate do Uhorska v roku 1514 previedol Bakócz prípravy na krížové ťaženie. Získal 100.000 vojakov pod velením Juraja Dóžu. Avšak uhorská šľachta bola proti tomuto ťaženiu, takže nakoniec došlo k občianskej vojne.

Po smrti kráľa Vladislava II. V roku 1516 sa dostáva na vrchol svojej moci. No v poslednom roku svojho života často pomýšľal o odchode na odpočinok. Zomrel 15. júna 1521, a je pochovaný v Ostrihomskej bazilike.