Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Koháriovci

Koháriovci

Koháry


boli uhorský šľachtický rod so sídlom v Čabradi, Sitne a vo Svätom Antone (dnes na Slovensku). Koháriovci patrili medzi najvýznamnejšie magnátske rody Uhorska.



Informácie

Prvý známy člen tohto rodu bol koncom 16. storočia podkapitán Krupiny a veliteľ na hrade Čabraď Imrich Koháry. Jeho syn Peter Koháry získal od cisára Mateja šľachtický titul baróna a v roku 1629 panstvá Čabraď a Sitno. Vojenská dráha sa stala rodinnou tradíciou, a tak aj Petrov syn Štefan Koháry I. vstúpil do vojska. V roku 1664 zahynul v bitke proti Turkom pri Leviciach. Za svojho života sa stal dedičným veliteľom fiľakovského hradu a v roku 1661 županom Hontianskej župy.

Na fiľakovskom hrade ho vystriedal jeho syn Štefan Koháry II. Vyštudovaný teológ, vojak, politik a básnik. Počas Tököliho povstania bol zajatý a po prepustení v roku 1685 získava grófsky titul, post krajinského sudcu pre Uhorsko a stal sa tajným radcom cisára Karola VI. Jeho synovec Andrej Koháry (1694 – 1757), syn Wolfganga bojoval vo vojsku princa Eugena Savojského a zastával funkciu župana Hontianskej župy. Práve on dal v rokoch 1744 – 1750 prestavať dvojkrídly kaštieľ na veľké šľachtické sídlo vo Sv. Antone, kde previezol rodové sídlo z hradu Čabraď. Jeho vnuk ríšsky kancelár František Jozef Koháry (1760 – 1826) predseda Uhorskej kráľovskej komory, hlavný kráľovský komorník a hontiansky župan bol posledný mužský potomok Koháryovcov.

V roku 1815 bol František Jozef Koháry povýšený do rakúskeho kniežacieho stavu. Jeho jediný potomok s Máriou Antóniou Waldsteinsko-wartenbergovou (dcéra Mária Antónia Gabriela (1797 – 1862)), sa vydala za nemecké knieža Ferdinanda Juraja zo Sasko-cobursko-gothajskej dynastie a prijali meno Sasko-cobursko-gothaj-Koháryovci, pretože smrťou jej otca v roku 1826 vymiera rod Koháryovcov. Ferdinand bol spríbuznený s mnohými kráľovskými dvormi. Jeho neterami boli kráľovná Viktória, cisárovná Karolína Mexická a jeho synovcami boli princ Albert Britský a kráľ Leopold II.