Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Stibor II. zo Stiboríc

Stibor II. zo Stiboríc

Ścibor Ściborowic

(*1380, ? - †1434, ?)


bol uhorský šľachtic poľského pôvodu. Bol synom slávneho uhorského magnáta Stibora zo Stiboric



Rodinné vzťahy

Rodičia: Stibor zo Stiboríc, Dobrochna Stęszewska

Manželka: Dorotha Széchényi

Deti: Kateřina

 



Informácie

Dátum narodenia nie je presne známy - jednak sa uvádza 1379, jednak po r. 1388. V mladosti študoval na Pražskej univerzite, kde získal roku 1400 titul bakalára. Po smrti svojho otca Stibora staršieho v roku 1414 bol menovaný Trenčianskym županom a túto funkciu vykonával po dobu piatich rokov. V rokoch 1422 až 1424 bol županom v Nitre a hneď potom bol menovaný županom maramurešským. Zrejme od toho istého roku zastával funkciu veliteľa Považského kapitanátu. V roku 1428 uskutočnil púť do Svätej zeme. Po nasledujúce dva roky vykonával opäť funkciu župana trenčianskeho a nitrianskeho a navyše Tekovského. Bol členom Dračieho rádu.

Významnú časť Stiborovho života vyplnili boje proti husitom, pravdepodobne sa zúčastnil druhej krížovej výpravy a v následných bojoch na Morave mu Žigmund zveril niektoré hrady. Skutočnosť, že si Albrecht II. Habsburský vzal Žigmundovu dcéru Alžbetu a v roku 1423 sa stal moravským markgrófom, umožnila Stiborovi budovať trvalé panstvá na Morave. Rozšíril majetok rodiny o moravské a uhorské panstvá. Vo funkcii kapitána Váhu čelil niekoľkokrát spanilým jazdám husitov, prvýkrát v roku 1428. Jeho najväčším úspechom bolo víťazstvo v bitke pri Trnave v roku 1430. Napriek tomu boli husitské výpady stále úspešnejšie a Uhorsko stratilo niekoľko hradov. V dôsledku toho prišiel aj o Žigmundovu priazeň a toho istého roku spísal závet, v ktorej venoval obec Andovce augustiniánskému kláštoru v Nitre.

Po smrti Stibora mladšieho v roku 1434 skončilo šťastné obdobie rodu Stiboríc v Uhorsku. Žigmund zrušil Stiborov závet a jeho dedičom odobral majetky získané za niekoľko posledných desiatok rokov. Hlavným dôvodom zrušenia závetu boli výpady určeného dediča Mikuláša Szarlejského, synovca Stibora zo Stiboríc, do Uhorska a na Moravu. Tým podporoval husitov, ktorí chceli za českého kráľa zvoliť Jágelovcov. Odovzdanie veľkého majetku v Hornom Uhorsku Szarlejskému, ktorý sa o neho hlásil, neprichádzalo do úvahy.Podľa uhorského práva dostala Stiborova dcéra Katarína v hotovosti štvrtinu dedičstva, z ktorého boli vyňaté hrady Beckov, Košeca, Modra a Skalica. Podľa Stiborovhp zámeru sa Katarína mala vydať za Přemysla Těšínskeho, ale jej manželom sa stal Pavol Bánffy, ktorý dostal od cisára Žigmunda hrad Beckov. Tak sa Katarína vrátila do svojho rodiska. Beckov zostal v držbe rodu Bánffy až do jeho vymretia.

Náhrobok Stibora mladšieho z červeného mramoru je v súčasnej dobe v Historickom múzeu na Budínskom hrade.