Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Apponyi

Aponi, Oponickovci


Apponyiovci patria medzi málo rodov, ktoré sa na Slovensku udržali vo svojom pôvodnom sídle 550 rokov.



Informácie

Svoje priezvisko Apponyi získali pomaďarčením predikátu – z Oponíc. Ich vlastníctvo hradu a panstva Oponice možno doložiť už od roku 1395. Vlastníkmi zostali až do roku 1940 a bývali tam až do roku 1945, teda rovných 550 rokov.

V roku 1718 získali barónsky titul a v roku 1739 bol Lazar Apponyi povýšený do grófskeho stavu. Viacerí členovia rodu zastávali dôležité štátne funkcie Uhorska i cisárstva. Známy je život posledného mužského majiteľa panstva Henricha Apponyiho /1885 – 1935/, diplomata, cestovateľa a poľovníka, ktorý navštívil aj Indiu a Himaláje. V roku 1930 sa pokúšal na svojom panstve založiť chov strieborných líšok. Geraldína Apponyiová /1915 v Oponiciach/ sa v roku 1938 vydala za albánskeho kráľa Zogu. Dnes žije albánska exkráľovná Geraldína Apponyiová v exile s manželom v Juhoafrickej republike.

Menej známa je už jablonická vetva rodu. K spoluvlastníctvu hradu a panstva Korlát sa dostali Apponyiovci opakovanými sobášmi s majiteľmi panstva, hlavne Pongráczovcami. Už v roku 1578 vlastnili hrad i panstvo Gašpar Pongrácz a Ján Apponyi. Sobášnou politikou si urdžiavali vlastníctvo značnej časti panstva a hrad sa stal ich majetkom napokon celý. Získal ho gróf Gustáv Apponyi, to však už na ňom nikto nebýval. Tunajší Apponyiovci bývali v kaštieli oproti kostolu v Jablonici. Veľa príslušníkov rodu je pochovaných v hrobke kostola.

Apponyiovcom patril aj už spomínaný rokokový palác v Bratislave na Radničnej ulici, ktorý dal postaviť gróf Juraj Apponyi. Vlastníctvo paláca na tak lukratívnom mieste svedčí o majetnosti rodu. Apponyiovci sa do histórie Slovenska zapísali predovšetkým tzv. Apponyiho zákonmi, ktoré na prelome storočí výrazne prispeli k maďarizácii slovenského školstva.