Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Leustach


jeden z najznámejších, najmocnejších i najbohatších mužov Uhorska v druhej polovici 14. storočia.



Informácie

Pochádzal z najvznešenejšej vetvy starobylého rodu Ratoldovcov. Už jeho predkovia zastávali významné funkcie a za vlády Anjuovcov v Uhorsku získali veľké majetky v Gemerskej župe ( Jelšavu, Muráň a Hodejov). Leustach začal svoju kariéru ako rytier kráľovnej Márie, prvej ženy vládkyne na uhorskom tróne od roku 1382.V roku 1384 sa stal bratislavským županom. Kráľovná Mária, kráľovná matka Alžbeta a ich poradca Mikuláš z Gorjan ho považovali za jedného z najspoľahlivejších verných. Po zajatí kráľovien a bojov o uhorský trón sa pridal na stranu Žigmunda Luxemburského a pomohol mu získať uvoľnenú korunu. Leustach sa za svoju pomoc kráľovi dostal do okruhu jeho najbližších prívržencov a bol vymenovaný za dvormajstra, neskôr sa stal aj pilišským, šarišským, tekovským, gemerským, fejerským, liptovským a zvolenským županom. Okolo roku 1390 získal hrad Fiľakovo v Novohradskej župe, Bojnice a Sivý kameň v Nitrianskej župe,a po roku 1390 aj hrad  Hrušov v Tekovskej župe. Leustach však nemal len obrovské majetky. V novembri 1392 prevzal najvyšší úrad v krajine – hodnosť palatína.Týmto sa stal v Uhorsku prvým mužom krajiny po kráľovi Žigmundovi a v čase jeho neprítomnosti ho zastupoval, riadil i spravoval kráľovstvo. Leustach mal manželku Ilonu a štyri deti – dvoch synov a dve dcéry. Až do leta 1396 Leustach a jeho blízki prežívali skvelé časy. Leustachov pád prišiel 25. septembra 1396. Armáda uhorského kráľa Žigmunda, francúzski a burgundskí rytieri ako spojenci v križiackej výprave proti neveriacim utrpeli pri bulharskom meste Nikopol na rieke Dunaj katastrofálnu porážku, ktorú im uštedril turecký sultán Bajazid a jeho viac ako 40-tisícové vojsko.Prehra kresťanskej armády spôsobila nedisciplinovanosť západných rytierov a ich nepremyslený a nerozumný útok na turecké vojská, po ktorom takmer všetci padli alebo sa dostali do zajatia. Keď sa do boja zapojili na strane Turkov srbské jednotky,prehra Žigmunda a jeho spojencov bola neodvratná. Kráľ a niektorí šľachtici si zachránili život iba potupným útekom z bojiska na benátske lode na Dunaji. Väčšina bojovníkov však zomrela alebo padla do tureckého zajatia. Turecká početná prevaha, vynikajúca taktika, dobré velenie a prísna disciplína  prevýšila európsky rytiersky spôsob boja, ktorý sa už ukázal ako absolútne nevhodný v stretnutiach s Turkami. Po bitke Turci nahých a zviazaných kresťanských rytierov v počte okolo tritisíc popravili  sťatím hlavy. Urodzení a významní zajatci , ktorých sultán Bajazid ušetril kvôli možnému výkupnému, sa povyzliekaní a spútaní museli pozerať na krutú smrť svojich druhov. Najcennejšou korisťou turkov bol burgundský následník trónu Ján z Nevers. Výkupné za neho a 24 jeho druhov predstavovalo 200 tisíc zlatých, sám uhorský kráľ Žigmund prispel sumou 100 tisíc zlatých, a tak sa mohol Ján z Nevers vrátiť domov už v roku 1398. Druhým najvýznamnejším zajatcom tureckého sultána bol Leustach, uhorský palatín. Turci ho ocenili na 50 tisíc zlatých, čo by dnes znamenalo desiatky miliónov korún. Tento skutočne vzácny zajatec,strávil prvé roky zajatia v hlavnom mesteTureckej ríše Drinopol (Edirne), neskôr od roku 1399 na ostrove Lesbos, odkiaľ sa Leustach prostredníctvom tureckého vazala Francesca Gattilusia, vládcu ostrova, pokúšal získať peniaze na svoje oslobodenie. Doma v Uhorsku zatiaľ palatínova manželka Ilona, spolu s deťmi zúfalo zháňali sultánom žiadané peniaze. Podarilo sa im presvedčiť niektorých významných šľachticov, aby sa zaručili svojimi majetkami za palatína, ktorý zatiaľ zo zajatia hľadal bankárov ochotných za záruky splatiť požadovanú sumu do určeného termínu. Rokovania boli neúspešné.  Leustachova rodina zo zúfalstva dala do zálohy Jánovi z Kaniže za 6 tisíc zlatých aj svoj obľúbený hrad Hrušov.Ten im sľúbil časť dlhu odpustiť, ak sa palatína podarí vykúpiť. Staré listiny dosvedčujú, že manželka robila, čo sa dalo. Každý zlatý, ktorý získala, zväčšil nádej na návrat manžela. Na začiatku roku 1400 bolo už jasné, že rodina takú veľkú sumu do stanoveného termínu nezhromaždí. Po tri a pol roku zajatia 20. januára bývalý uhorský palatín spísal testament, v ktorom oznámil, že sa musí vrátiť späť do Drinopolu. Rozdelil majetok medzi svoje deti, určil peniaze po 150 zlatých na stavbu kláštora v Prievidzi a v Sajókaze v  dnešnom Maďarsku. Rovnakú sumu odkázal chudákom, ktorým sa podarilo uniknúť zo zajatia turkov a skrývali sa na ostrove, no nemali prostriedky na návrat domov. Odmenil aj svojho familiára Gregora, ktorý vyvinul veľké úsilie, aby mu pomohol dostať sa zo zajatia. Požičiaval na jeho výkupné peniaze od lesboských obchodníkov, ba dokonca neváhal predať niektoré svoje vlastné majetky, pričom mu v zajatí poskytoval rôzne služby a sprostredkúval spojenie s rodinou. Závet je poslednou správou o palatínovi, ktorý opustil Lesbos, vrátil sa do zajatia a tam onedlho zomrel. Pre Turkov stratil cenu a azda to bolo príčinou jeho skorej smrti. Záhadou je, že pri zháňaní peňazí na výkupné sa nijako neangažoval kráľ Žigmund. Zdá sa, že mu „zmiznutie“ mocného a vplyvného palatína vyhovovalo, rovnako ako iným barónom, ktorí zostali k jeho osudu ľahostajní a nepodnikli nič na jeho záchranu. Keď sa o dvadsať rokov neskôr dostali do tureckého zajatia niektorí významní baróni, vypísali v Uhorsku na ich vykúpenie mimoriadnu daň. Leustachova manželka a deti splácali dlžoby s ťažkosťami. Hrad Hrušov sa im podarilo vyplatiť a získať nazad až v roku 1408. Rod však napriek tomu postupne strácal na význame a po smrti Leustachových synov prešiel majetok do rúk kráľa.