Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

František Wesselényi

František Wesselényi

Vešeléni, Wesselini

(*1605, ? - †1667, Slovenská Ľupča)


bol palatín, vojenský kapitán Horného Uhorska a župan viacerých uhorských žúp



Rodinné vzťahy

Rodičia: Štefan Wesselényi, Katarína rodená Deršfi (Derssfy)

Manželky: Žofia Bosniak (Bosnyák), Mária Séči (Széchy)

Deti: Adam, Ladislav



Informácie

Keď mal dva roky, zomrela mu matka. Študoval na kolégiu u jezuitov v Trnave, kde prestúpil na katolicizmus a stal sa veľkým ctiteľom Panny Márie. Už ako mladík sa zúčastnil v službách fiľakovského kapitána Tomáša Bošňáka protitureckých bojov. Neskôr sa stal aj členom poľskej šľachty. František Wesselényi mal dvadsaťpäť rokov, keď požiadal o ruku Žofie Bosniakovej, dcéry fiľakovského kapitána Tomáša Bosniaka. Žofia, keď sa rozhodla spojiť svoj osud s Wesselényim, bola 20-ročná, ale už bola vdovou. Po sobáši sa jej novým domovom stala Teplička nad Váhom, kam odišla začiatkom roka 1630. Tu - v teplickom kaštieli sa jej narodili obaja synovia. Adam (I630) a Ladislav (1633). Žofia neodmietala nijakú prosbu o pomoc. Osobitný ohľad brala na chudobných a trpiacich. Spolu so svojím manželom Františkom založili a vydržiavali xenodochium, čiže útulok pre chudobných. Toto xenodochium založili na počesť Sedembolestnej Panny Márie a podľa nej ho aj pomenovali. Na budove bol umiestnený križ. Útočisko tu našli chudobní a opustení, siroty bez ohľadu na pôvod a príslušnosť. Útulok sa spomínal aj ako "hospitale" , čiže nemocnica. Trovy liečenia hradilo takisto panstvo. Zriadili aj nadáciu v sume 1000 zlatých. Z týchto peňazí, ktoré sa aj požičiavali, plynuli úroky v prospech útulku. Wesselényiovci sa ako patróni štedrým spôsobom starali o potreby farnosti a kostolov na panstve. V súpise, ktorý zaznamenal teplický farár Štefan Kôstka, sú uvedené sakrálne predmety pochádzajúce priamo od Žofie Bošňákovej. Boli to dve strieborné ampulky na vodu a víno, jedna strieborná a dve medené kadidelnice, antipendium na oltár, humerál a vyšívaný biely obrus. Žofia mala cit pre spravodlivosť a svedčí o tom jej list z 11. júna 1632 Adamovi Thurzhovi, hlavnému županovi Spišskej stolice, napísaný, kvôli vražde nevinného človeka.Žofiin otec po dlhšej chorobe zomrel 9.12.1634 a o dva roky sa musela rozlúčiť so svojou 22-ročnou sestrou Katarínou. Pri výchove svojich dvoch synov bola Bošňáková odkázaná prevažne sama na seba, pretože Františka Wesselényiho, ktorý sa po jej otcovi stal kapitánom fiľakovskej pevnosti, viazali k tomuto miestu mnohé povinnosti. Wesselényiho častá neprítomnosť a zaneprázdnenosť spôsobili aj to, že usmerňovanie hospodárenia na panstve zveril svojej manželke. Jej bol podriadený celý pansky personál na čele so správcom panstva. Žofia Bošňáková zomrela pomerne mladá - 28. apríla 1644 nemala ani tridsaťpäť rokov. V tomto roku, poznačenom nepokojmi v súvislosti s povstaním Juraja Rákocziho, jej rodina prebývala na Strečnianskom hrade, kde ju pochovali pod hradnou kaplnkou. Zanechala po sebe dvoch synov,11-ročného Ladislava a 14-ročného Adama. V tom istom roku ako Žofia,zomrel vo veku 37 rokov aj jej starší brat Štefan, nitriansky biskup. Wesselényi sa 23.apríla 1644 za vojenské zásluhy stal grófom. Medzi najdôležitejšie pevnosti v krajine patril aj Muránsky hrad. Najlepšie to dokladajú stavovské povstania, ktoré krvavými udalosťami zaplnili celé 17. storočie, ba aj kus storočia nasledujúceho. Bolo ich šesť a spolu trvali takmer 40 rokov. Prvé pod vedením Š.Bocskaya sa začalo roku 1604 a posledné Fr. Rákocziho II. sa skončilo roku 1711. V každom z nich zohral Muráň veľmi významnú úlohu. Počas povstania Juraja Rákocziho I. vtedajší majitelia hradu Széchyovci boli na jeho strane a tak Ferdinand III. poveril Wesselényiho, vtedy kapitána fiľakovského hradu, aby Muráň získal pre cisára. Pri snahe dobyť Muránsky hrad sa zamiloval do jeho hradnej pani Márie Széchy, dokonca k nej chodil na zálety aj počas obliehania Muránskeho hradu. Jeho manželka Žofia sa preto utrápila na smrť.Smutná Mária Széchy sa medzi sestrami a švagrami cítila na hrade ako väzeň. Wesselényi sa rozhodol,že využije jej osamelosť. Napísal jej ľúbostný list a zveril ho sluhovi Jánovi Nagyovi, ktorý mal na hrad priniesť uhorky. Bol to chytrí muž,vyčistil jednu uhorku a do dutiny skryl list. Mária sa najprv začudovala,ale potom pochopila,že to asi nebude obyčajná uhorka a keď našla list pochopila aj to,že Wesselényimu nejde len o jej srdce ale najmä o hrad.A tak sa rozhodla,že ho vyskúša.Poslala mu tajný list,v ktorom píše o stretnutí na tisovskej ceste,kam príde so služobníctvom chytať ryby. Tak sa aj zišli. Wesselényi prišiel odlahlými cestami so šiestimi mužmi. Krásna Mária sa objavila na koni vo vyšívanom loveckom obleku v spoločnosti dvoch dvorných dám. Zľahka zoskočila z koňa, Wesselényi prestrel svoj plášť, kľakol si na jedno koleno a požiadal Máriu o hrad pre kráľa a o ruku pre seba.Mária odpovedala:,,Ak boh tak chce,aby som bola tvoja,s úprimnou láskou a oddanosťou budem tvojou ženou a vynasnažím sa o to,aby si so mnou dostal aj muránsky hrad, lenže tam je 600 vojakov oddaných J. Rákoczimu“. A že to myslí vážne,na znak vernosti mu dala prameň vlasov. Vrátila sa na hrad a po dlhom rozmýšľaní si zadovážila rebríky a dala tiež upliecť niekoľko dlhých lán. Urobila tak pod zámienkou,že sa nepatrí sušiť si bielizeň v dohľade vojakov a služobníkov a chce si ju zavesiť na hradnej povale.Potom si dobre obzrela terén a napokon vybrala miesto pod severným múrom,kde bola skalná stena najnižšia, ale aj tak vysoká asi 20 metrov,a na úpätí dobre skrytá zeleňou.V dohovorenú noc nad ránom Wesselényi s asi 20 mužmi vyliezli po lanách na hrad a potichu vošli do Máriinej izby. Tá si po jednom pozývala hradných dôstojníkov do svojej komnaty,kde na nich čakali ostré meče navšetko odhodlaných cisárskych vojakov.Nezostalo im iné ako prisahať vernosť panovníkovi.Potom otvorili bránu a s hlasným trúbením a krikom ,,Nech žije kráľ “ vpustili aj zvyšnú Wesselényiho družinu.V okolí Muráňa sa tradovalo, že boli milencami dávno predtým. Potajomky sa stretávali na majeroch v Radzovciach, Babinci, Kraskove, kam Mária prichádzala na koni. Šťastný pár sa zosobášil 6.augusta 1644 v kaplnke jelšavského kaštieľa, Mária mala 34 rokov, Wesselényi bol čerstvý vdovec, lebo jeho prvá manželka Žofia Bošňáková zomrela len niekoľko týždňov pred touto svadbou. Wesselényi si ju veľmi vážil aj keď spolu nežili. Nové manželstvo bolo šťastné,o čom svedčia aj listy,ktoré Wesselényi písal Márii a oslovoval ju ,,Clarissima et Dulcissima“ (najjasnejšia a najsladšia).Po Bošňákovej smrti postúpil z funkcie hradného kapitána na hlavného kapitána hornouhorských vojsk. Ba v roku 1655 dosiahol najvyššiu možnú hodnosť - stal sa uhorským palatínom,najmocnejším a najvyšším krajinským hodnostárom po cisárovi. Mária pre svoju inteligenciu a nevšednú krásu prvou dámou. Neskôr sa presťahovali na Ľupčiansky hrad. Ich šťastie trvalo 20 rokov. Potom turci,ktorí ohrozovali krajinu utrpeli porážku. František Wesselényi bol jedným z veliteľov cisárskej armády, ktorá porazila v roku 1664 pri sv. Gottharde turkov, a tým zastavila ich ťaženie na Viedeň. Cisár Leopold I. po tejto bitke uzavrel s Osmanskou ríšou mier. Medzi šľachtou to vyvolalo obrovské roztrpčenie. Wesselényimu a uhorskej šľachte sa podpísanie mieru nepáčilo, pretože chceli pokračovať v boji, turci totiž rok predtým obsadili aj Wesselényiho dŕžavu - Nové Zámky. V roku 1666 preto začal Wesselényi organizovať ďalšie protihabsburgské sprisahanie (Wesselényiho sprisahanie) a stal sa vodcom uhorských veľmožov proti cisárovi Leopoldovi I., ktoré bolo reakciou na to, že viedenský cisársky dvor bez súhlasu krajinského snemu uzavrel vo Vašvári s turkami nevýhodnú mierovú zmluvu.Lenže už o tri mesiace,hlavný sprisahanec náhle zomrel. Predčasná smrť 27.marca 1667 zachránila Františka Wesselényiho pred verejnou popravou, ktorá postihla viacerých účastníkov povstania po jeho odhalení. Pochovali ho v kaplnke na Muránskom hrade. Ešte pred smrťou požiadal svoju manželku Máriu Széchy, aby ho dala pochovať bez okázalostí a v mníšskom habite. Aj keď sa sprisahanie prezradilo,cisár celé roky čakal lebo nemal chuť pustiť sa do boja s najsilnejšími predstaviteľmi krajiny.Keď sa však o to pokúsili sami a ukázalo sa,že nemajú dosť síl, cisár nechal hlavných sprisahancov zatknúť a neskôr aj popraviť. Pri prehliadkach hradov sa našlo množstvo kompromitujúceho materiálu, ktoré vyvolalo ďaľšiu vlnu zatýkania.Cisárske vojsko pritiahlo aj pod Muráň. Mária sa odmietla poddať ale napokon ustúpila.Zatkli ju a všetok majetok jej vzali. Nasledujúce roky prežila v internácii vo Viedni a Bratislave,napokon ju prepustili,ale po dvoch rokoch 18.júla 1678 v Kőszegu u svojej rodiny vo veku 68 rokov zomrela. Po smrti Františka Wesselényiho zdedil teplické panstvo jeho mladší syn Ladislav. Starší syn Adam zomrel mladý ešte v roku I652. Ladislav žil do roku 1675 v Teplickom kaštieli, odkiaľ odišiel do Poľska na majetky zdedené po otcovi, kvôli podozreniu,že sa zúčastnil na sprisahaní pripravovanom jeho otcom.V roku 1674 cisárske vojsko hrad Strečno vyhodilo do povetria. Podoba uhorského palatína, grófa Františka Wesselényiho je nám známa. Charakteristická čuprina vlasov bola vtedy v móde, takže niektorí páni pripomínali dnešných punkerov. Kruhopis na medirytine hlása: Gróf František Wesselényi z Hadadu, dedičný pán Muráňa, administrátor a predstavený na hrade Fiľakovo, dvorný radca svätého cisárskeho a kráľovského majestátu a najvyšší generál čiastok Horného Uhorska. Podobizeň vznikla v roku 1649, pri príležitosti Wesselényiho vymenovania za hornouhorského kapitána. Latinské heslo v dolnej časti by malo byť krédom zobrazeného a znie: Čo treba spraviť, neslobodno odkladať. Zdá sa však, že sprisahanci sa podľa neho neriadili.