Panovníci a osobnosti

hore
Návrat na zoznam panovníkov

Coborovci

Czobor


šľachtický rod



Informácie

Posledným majiteľom z rodu Coborovcov bol Jozef Cobor, ktorý sa značne zadĺžil a v roku 1736 predáva zámok i panstvo Františkovi Štefanovi Lotrinskému. Františkovi z titulu jeho funkcie uhorského miestodržiteľa so sídlom v Bratislave, boli pravdepodobne aspoň čias- točne známe pomery v Holíči. K definitívnemu prikloneniu sa k výberu tohto panstva vied- lo niekoľko určujúcich faktorov. V prvom rade zadĺženie Jozefa Cobora a jeho vzrastajúca insolvencia finančne podhodnotila cenu majetku. Strategická poloha miesta na hraniciach troch krajín, malá vzdialenosť od Viedne, kvalitná pôda s vysokou úrodnosťou a v neposlednom rade vzrastajúci počet obyvateľov v oblasti. Určitým mínusom sa stal odpredaj vo viacerých etapách. Aby cisár prevzal pod svoju správu majetok v plnom rozsahu musel niektoré obce odkúpiť od veriteľov, ktorým takto súd vykompenzoval nesplatené zálohy. K definitívnemu odpredaju prišlo 30.1.1749, kedy Jozef Cobor podpísal prehlásenie, že sa vzdáva majetku. Popri opise coborovských majetkov popisuje svoj osud. Sťažuje sa na svoje beznádejné položenie, na nestály osud, ktorý ho stíha. Kedysi na vrchole spoločenského úspechu, teraz stroskotanec, ktorý nemá kde hlavu skloniť, prenasledovaný veriteľmi svojich predchodcov. Žije z prostriedkov menej než dôstojných. O márnivosti Jozefa Cobora existuje niekoľko príhod. Podľa uhorského genealóga Ivana Nagya sa Jozef Cobor stavil s istým uhorským šľachticom o to, kto sa dostaví na večierok v drahšom odeve. Protivník Cobora si nechal ušiť zlatom zdobený odev, ktorý mal mať hodnotu 10 tisíc zlatých. Jozef sa dostavil na večierok v obyčajných šatách. Všetkým zúčastneným sa zdalo, že prehral, až do doby než si vyzliekol sako. Jeho podšívka bola ušitá z plátna starého talianskeho majstra, ktorý mal hodnotu celého panstva. Stávku o 500 zlatých niekde sa uvádza 1000 zlatých síce vyhral, ale jeho dlhy vzrástli. V iných správach sa hovorí, že šľachticom, ktorý sa vsadil s Jozefom Coborom bol šľachtic Silva - Tarouca. Autorom plátna mal byť Correggio.