Informácie

Tomáš Tarczay

Vychovaný bol na dvore kráľa Mateja Korvína, ktorému ako vojak ostal verný až do smrti. Ako vojenský veliteľ zúčastnil sa mnohých bojov v Čechách a v Rakúsku. V roku 1474 v čele 6-tisícového vojska bojoval v Poľsku proti kráľovi Kazimírovi, kde zničil a vyplienil veľa dedín. Za vojenské zásluhy získal mnohé majetky. Ku koncu života žil v Toryse, kde si pred rokom 1490 dal postaviť veľký opevnený zámocký kaštieľ. V roku 1490 píše testament (t.č. uložený v bardejovskom archíve), v ktorom poručil značné sumy peňazí pre okolité kostoly a fary. Zrejme predtucha smrti ho pohla, aby aspoň z časti vynahradil zo svojho veľkého majetku čo zničil v bojoch. Dozvedáme sa, že pre chudobinec v Pehesnej v Poľsku, ktorý zničilo jeho vojsko, daroval 1000 forintov. Už predtým, v roku 1478, predal za 400 zlatých Spišskej kapitule polovicu dediny Nižný Slavkov a peniaze dal na slúženie tzv. večitých omší za svoju dušu. Zomrel v roku 1493 v Toryse a pochovaný je v lipianskom kostole, kde má náhrobník z červeného mramoru v kaplnke sv. Tomáša, ktorú dal on postaviť.

Mikuláš Tarczay

Tomášov syn. Podobne ako otec bol vychovávaný na dvore kráľa Mateja. Po smrti svojho otca dostal veľké dedičstvo. Patrila mu 1/6 majetkov Šarišskej župy. V r. 1519 sa stal šarišským županom a kráľovským komorníkom. Svoje majetky ďalej rozširoval kúpou, právotením, podvodmi, ba aj násilnosťami. Rodu 1513 dal prestavať a rozšíriť kostol v Lipanoch, o čom svedčí nápis nad južným vchodom do kostola „anno Dni MD 13 o mater Dei memento mei Nicolai Tarczay“. Roku 1524 Spišská kapitula mu zabránila kúpiť obec Vyšný Slavkov. Patrili mu tri opevnené kaštiele: Torysa, Hertník, Mošurov a dva hrady: Kamenica a Hanigovce. Mikuláš Tarczay sa najradšej zdržiaval v toryskom kaštieli, odkiaľ sa v r. 1526 pohol so svojimi vojakmi do tábora uhorského kráľa ku Moháču, kde ako jeden z kráľových veliteľov v bitke proti Turkom padol. Pochovaný je tiež v rodinnej hrobke lipianského kostola.

Juraj Tarczay

Syn a dedič Mikuláša Tarczayho bol verným prívržencom Zápoľského. V roku 1532 poľský šľachtic Hieronym Laski, ktorého poslal Zápoľský k tureckému sultánovi s prosbou o pomoc, obsadil Kamenický hrad. Ferdinandov vojvodca Gašpár Serédy a ozbrojení levočskí mešťania chceli zabratiu hradu prekaziť. Keď sa im to nepodarilo, z pomsty dali vypáliť 19.júna 1532 Torysu a Lipany. Hieronym Laski usadil v Kamenickom hrade svojho vnuka Laboczkého, ktorý si zobral za ženu Dorotu, vdovu po Mikulášovi Tarczaym. Rodinná idyla netrvala dlho, lebo Ferdinandov hlavný veliteľ, zlovestný Katziáner r. 1535 Laboczkého chytil a uväznil v Prešove.
Juraj Tarczay v roku 1550 vyňal časť obyvateľov Lipan z poddanstva a Lipany povýšil na mesto. Zo svojím nevlastným otcom Laboczkým sa neznášal, opustil svoje majetky a bojoval v službách kráľovnej Alžbety Zápoľskej. Roku 1557 v bitke pri Nagyszőlos padol.

Anna Tarczay

Veľké tarczayovské majetky prevzala do svojho vlastníctva Jurajova sestra Anna. Anna Tarczay, bola vydatá za Juraja Drugetha z Humenného. Kráľ Ferdinand, z titulu nevernosti im dal všetky majetky zhabať a rozdelil ich medzi svojich prívržencov, šľachticov prišlých z Maďarska: Dessewffy, Péchy, Forgácha a Táhy, ako vynáhradu za majetky, ktoré im obsadili Turci.
Anna Tarczay sa nechcela poddať a bránila sa na Kamenickom hrade. Vojská Šimona Forgáča 12. júla 1556 hrad rozstrieľali a viac už nebol obnovený.
Anna Tarczay bola obdivuhodná smelá žena. Z Kamenického hradu odišla do svojho opevneného kaštieľa v Mošurove, kde sa bránila, ale r. 1564 ju odtiaľ vyhnali a potom opustená v r. 1567 umiera.