(*1458, Verbovcy - †1541, Buda)
bol personál, krajinský sudca a uhorský palatín (v r. 1525 - 1526)
Študoval právo na univerzite v Krakove a pravdepodobne aj na Academii Istropolitane v Bratislave.
Začiatkom 16. storočia sa stal stúpencom Zápoľskovcov a vďaka nim získal rozsiahle majetky. V r. 1514 sa zúčastnil vojenských akcií proti Dóžovmu povstaniu; po jeho potlačení bol jedným z hlavných autorov zákona o pripútaní poddaných k pôde (nevoľníctve).
Palatínom bol vymenovaný v r. 1525 ako predstaviteľ strednej šľachty. Podieľal sa na potlačení baníckeho povstania v Banskej Bystrici. Po komplote vysokej šľachty voči jeho osobe bol v nasledujúcom roku zbavený funkcie a jeho majetky boli zhabané. Po bitke pri Moháči v auguste 1526 podporoval protureckú orientáciu Jána Zápoľského, ktorý ho za zásluhy vymenoval za kancelára. V roku 1541 po obsadení Budína Turkami mu sultán Sulejman I. udelil úrad hlavného sudcu.
Štefan Verbőci je autorom Tripartita, právnickej zbierky kodifikujúcej obyčajové právo v Uhorsku.