starobylý magnátsky rod
sídlil pôvodne v Nitrianskej stolici na hradoch Jelenc a Halič, ku ktorým sa vzťahuje jeho predikát. Už v 13. storočí sú známi jeho prví príslušníci, pochádzajúci zo stredouhorského veľmožského rodu Hunt-Pazman. Členovia rodu počas stáročí zastávali rôzne významné štátne, stoličné, vojenské či cirkevné úrady a takisto ich zásluhy odmenil panovník povýšením do barónskeho, neskôr grófskeho stavu. K najznámejším patril hrdinský protiturecký veliteľ Šimon Forgáč, žijúci v 16. storočí a asi o sto rokov mladší kurucký generál Františka II. Rákociho rovnakého mena. Aj Forgáčovci sa na Zemplín dostali až v 18. storočí. Menej rozsiahle veľkostatky tu vlastnilo niekoľko príslušníkov rodu. Majetkom grófa Ladislava Forgáča a jeho dedičov boli až do polovice 19. storočia i usadlosti v Soli, tvoriace najkompaktnejšiu časť ich zemplínskych majetkov.