zrúcanina hradu
Zvyšky hradu na skalnatom výbežku náhornej plošiny Silickej planiny, neďaleko Silickej Jablonice
Silická Jablonica, Košický kraj
GPS: 48.546,
20.566
423 m n. m.
Obce Silica a Silická Jablonica, blízko Gombaseckej jaskyne, spája úzka asfaltová cesta. Približne v strede medzi spomínanými obcami na ľavej strane nájdeme táborisko pri horárni Silička. Táto turistická oblasť sa využíva na stanovanie či rekreáciu a tu na trávnatej ploche môžeme zaparkovať. Odtiaľ sa peši vrátime na cestu a pokračujeme zhruba 120 m v smere na Silickú Jablonicu. Za rozcestníkom vstúpime vpravo do lesa, po chvíli odbočíme vľavo k prístrešku. Po asi 150 metroch chôdze po neznačenej trase pokračujeme cestou vpravo až k zvyškom hradu. Trasa je nenáročná a krátka.
Pozor, zvyšky hradu ležia v 5. stupni ochrany, preto sa na vstup vzťahujú pravidlá stanovené zákonom o ochrane prírody a krajiny.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Gombasek - 7.8 km, Plešivec - 12.1 km, Krásna Hôrka - 12.8 km, Betliar - 18.3 km, Štítnický hrad - 19.2 km
Hrad bol postavený na strategickom mieste, ktoré dokonale využíva koniec 100-metrového vápencového brala so zvislými stenami na západe, severe a severovýchode. Prístupová cesta viedla po ostrom hrebeni, ktorý prerušovala do skaly vysekaná priekopa. Kvôli náročnosti práce mala priekopa šírku len 5 metrov a hĺbku 3 metre. Za prednou, dnes už rozpadnutou a pravdepodobne zdvojenou hradbou sa na najširšej časti terénu rysuje pôdorys pravdepodobne dvojpriestorovej stavby, ktorej bočné steny sa od miesta priečky mierne zbiehali. Pravdepodobne išlo o obytnú budovu vežového typu.
Hradbový múr, hrubý 2 metre, sa zachoval na konci vrcholovej plošiny, pretože prehradzoval umelo upravenú priehlbinu v skalnom podloží. Táto priehlbina pravdepodobne slúžila ako suterén jednoduchej stavby.
Historické a iné názvy: Solymkő, Solyomkw, Sólyomkő, Zbojnícky hrádok, Sokolí hrad
Prvá písomná zmienka o existencii hradu pochádza z roku 1243, keď sa spomína ako hrad Solymkö (neskôr Solyomkw). V tom istom roku dostali synovia Mateja z rodu Ákosovcov, Detrich Szár a Filip Szár, rozsiahle pozemky na Gemeri za pomoc kráľovi Belovi IV. v boji proti Mongolom pri rieke Slaná v roku 1241.
Po mongolskom vpáde v rokoch 1241 až 1242 začal kráľ Belo IV. podporovať stavbu kamenných hradov na posilnenie obrany krajiny a udeľoval šľachticom rozsiahle donácie. Zrejme po tomto období dal hrad postaviť Detrich z rodu Ákosovcov, prípadne jeden z Tekušových vnukov Ján alebo Štefan de Thurna alebo Roland de Zalonnay.
Hrad bol postavený na mieste výšinného hradiska a jednoduchej slovanskej pevnosti opevnenej palisádami.
Hoci nedostatok písomných záznamov a datovateľných archeologických nálezov znemožňuje presne určiť začiatky života na hrade, v roku 1386 sa hrad menom Solymkö spomína pri delení majetkov medzi rody. Štefan, vlastník neďalekej Silice, vzdialený potomok šarišského župana Tekuša z polovice 13. storočia, od ktorého pochádzali i páni z Turne, tu v obci sídlil v roku 1381.
Už vtedy tam stála murovaná kúria, ktorá mohla nahradiť pôvodnú obytnú funkciu hradu.
V polovici 15. storočia bol hrad obsadený vojskom Jána Jiskru z Brandýsa, ktoré zahŕňalo aj bývalých husitských bojovníkov. Po jeho odchode z Uhorska v roku 1453 prešla väčšina jeho vojakov na stranu bratríkov. Tí si tu vytvorili posádku, ktorá využívala hrad občasne. Hlavným veliteľom bratríkov v oblasti Gemera a Abova bol Jakub z Paňoviec, prezývaný Teľa.
Hrad mal vynikajúce strategické postavenie s impozantným výhľadom do doliny Sokolieho potoka. Obyvatelia hradu kontrolovali dôležitú cestu vedúcu z východu na západ cez Slovenský kras, ktorá prechádzala Silickou planinou a dolinou Sokolieho potoka. Ďalšia cesta viedla cez dolinu Čremošná, Baksovú a Zádielsku dolinu.
Hrad bol opustený už v roku 1399, keď sa spomína ako castrum desertum nominatum Solyomkw a pravdepodobne úplne zanikol na konci 15. storočia.
V roku 1971 postihol okolie Sokolej skaly príval vody, ktorý spôsobil zával častí jaskynných priestorov a šachty sutinou z hrádku, pričom okolité prostredie i značná časť hradu boli výrazne poškodené. Hrádok bol dokonca pravdepodobne spojený priamo s podzemnými priestormi, avšak tieto už zanesením zanikli.
V roku 1976 Ladislav Olexa a Gabriel Tököly vykonali prieskum lokality jaskyne i okolia hradu. Na mieste našli zlomky keramiky a stopy kultúrnych vrstiev, ktoré sa identifikovali ako pozostatky bukovohorskej a kyjatickej kultúry.
Neolitické nálezy zahŕňali črepy s výzdobou patriace do klasickej fázy bukovohorskej kultúry, ako aj fragmenty nádob z predklasického obdobia. Kyjatická kultúra tu bola zastúpená hrncovitými nádobami s výčnelkami, leštenými amforami a fragmentami misiek, pričom materiál z neskorej doby bronzovej bol taktiež objavený.
Našli sa tu i omnoho mladšie dôkazy o živote v tejto skalnej dutine v podobe objavov datovaných do stredoveku, čo súvisí s existenciou hradu.
Nie sú dostupné žiadne povesti.
Momentálne žiadne príspevky.
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.