pevnosť Komárno

Komplex fortifikačných stavieb tvoriaci pevnostný systém je situovaný v Podunajskej rovine pri sútoku Dunaja a Váhu. Pevnosť Komárno bola postavená na mieste bývalého stredovekého hradu





Navštívil som pevnosť Komárno (21 tu boli)
hore

Komárno, Nitriansky kraj, 112 m n.m.

N47° 45' 13.73",  E18° 08' 07.94"

Historické názvy

castrum Kamariense, castrum de kamarun, castrum Comarum, Comora, Commora, Comarom, Komara


Prístup a okolie

Komplex stavieb bývalej pevnosti Komárno sa nachádza priamo v meste Komárno - na kraji mesta pri sútoku Dunaja a Váhu. Dostaneme sa k nej po Hradnej ulici. Pred pevnosťou sa nachádza aj veľké parkovisko. Návštevy pevnosti je potrebné ohlásiť v budove blízko pevnosti, kde si môžete zakúpiť vstupenky. Vstup je len so sprievodcom.

Na opačnej strane Dunaja na maďarskej strane oproti našej pevnosti vidieť hviezdicovú pevnosť, ktorá bola v minulosti úzko spätá s druhou pevnosťou. Taktiež sa v maďarskom Komárome nachádza tzv. Igmándska pevnosť a tiež aj pevnosť Monostor.

Geocaching v okolí


Interiér a exteriér

Priestory komárňanskej pevnosti sú v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou. Mnohé budovy pevnosti chátrajú a nesú následky pobytu ruských vojsk po roku 1968. Avšak niektoré priestory sa zútulnili a podľa možností sa zrekonštruovali a je možné v nich nájsť informácie a historické fotografie z celej histórie a vývoja pevnosti. Celé toto súvislé opevnenie delostreleckej obrany so zachovaním územia niekdajších valov a priekopy nadväzuje na rozsiahle mestské opevnenie. zachovala sa aj klasicistická bratislavská brána z r.1844 a trojarkádová stavba s klenutými prejazdmi.



Pôdorys - pevnosť Komárno


pevnosť Komárno - pôdorys

Legenda k pôdorysu

A - stará pevnosť, B - nová pevnosť, I-V - bastióny palatínskej línie (I-Bratislavská brána), VI až X - bastióny a batérie Vážskej línie


Fotogaléria

Historické fotografie

pevnosť Komárno-história
pevnosť Komárno-história
pevnosť Komárno-história
pevnosť Komárno-kresba


Fotografie z r. 2009

pevnosť Komárno-Vstup do pevnosti
pevnosť Komárno-Vstupná brána zvnútra pevnosti
pevnosť Komárno-Vstup do novej pevnosti
pevnosť Komárno-Časť vonkajšej pevnosti
pevnosť Komárno-Pohľad na vnútorné objekty
pevnosť Komárno-Pohľad na vnútorné objekty
pevnosť Komárno-Pohľad na vnútorné objekty
pevnosť Komárno-Vonkajšie opevnenie
pevnosť Komárno-Pohľad na vnútorné objekty
pevnosť Komárno-Pohľad na vnútorné objekty
pevnosť Komárno-Zrekonštruovaný interiér
pevnosť Komárno-Brána starej pevnosti
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt


Fotografie návštevníkov

pevnosť Komárno-2015 - Poslal: Marián Zelenák
pevnosť Komárno-2015 - Poslal: Marián Zelenák
pevnosť Komárno-2015 - Poslal: Marián Zelenák



Pošlite nám vaše fotografie - pevnosť Komárno


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk

História a osobnosti

Celý novodobý pevnostný systém Komárna predstavuje z hľadiska historických fortifikačných stavieb jedinečnú pamiatku, ktorej význam presahuje hranice Slovenskej i Maďarskej republiky. Bola najväčšou a najsilnejšou fortifikačnou stavbou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Hrot západného bastiónu Novej pevnosti nesie nápis : NEC ARTE NEC MARTE (Ani ľsťou, ani silou). Tieto slová v plnej miere charakterizujú na svoju dobu dokonalý, nedobytný pevnostný komplex.
Vďaka výhodnej geografickej polohe územie Komárna bolo už aj v stredoveku dobre brániteľné. Archeologické výskumy dokazujú prítomnosť Avarov, Keltov a Rimanov. Vďaka svojej výnimočnej strategickej polohe a včas vykonaných opevňovacích prác sa Komárno dokázalo ubrániť aj v období tatárskych vpádov.

V roku 1317 pevnosť bránil Matúš Čák Trenčiansky pred uhorským kráľom Karlom Robertom. 22. februára 1440 sa v pevnosti narodil kráľ Ladislav V. (Pohrobok). Po jeho úmrtí v r.1458 bol za kráľa Uhorska zvolený Matej Korvín, ktorý okrem Vyšehradu a Budína dal postaviť aj v Komárne renesančné paláce. Koncom 15. storočia sa dokázalo, že stredoveké hradby už nie sú schopné odolávať delostreleckému náporu. V prípade komárňanskej pevnosti sa nutnosť modernizovania ukázala v r. 1527, kedy vojská Ferdinanda I. po poldňovom ostreľovaní hradieb obsadili pevnosť, ktorú bránil Ján Zápoľský. Cisár ihneď poveril obnovou zničeného hradu talianskeho staviteľa Deciusa. Súčasne medzi hradom a pevnosťou vybudovali aj zemný val. Práce boli dokončené v r.1528.

V r.1529 hrad obliehali Turci pod vedením Solimana II., ba na krátky čas ho aj obsadili, lebo tamojšie cisárske vojsko zutekalo a hrad nechalo napospas osudu. Turci zanechali v hrade len strážne oddiely, takže už v r.1530 bol opäť v rukách Ferdinanda, ktorý ho však v r.1535 musel dať do zálohy Turkom. Po obsadení Budína Turkami v r.1541 bol Ferdinand I. nútený zdokonaliť fortifikácie a vybudovať nové, modernejšie. V r.1544 získal naspäť komárňanskú pevnosť a nariadil jeho prestavbu. Vyhotovením plánu poveril Pietra Ferraboscu, ktorý navrhol viacuhlový bastiónový systém. Výstavba pevnosti trvala 10 rokov. Povodeň v r.1570 však zapríčinila zrútenie prevažných častí hradieb. Pevnosť bola v r.1572-1592 znovu postavená. Dispozícia pevnosti bola taká, aby pod ochranou bočnej paľby kanónov umiestnených na vystupujúcich bastiónoch boli kryté kurtíny, celá šírka vodnej priekopy a bok i čelo susedného bastiónu. V r.1585 na ľavom brehu Váhu postavili palisádovú ohradu sv. Mikuláša a sv. Petra na pravom brehu Dunaja. Obe palisády boli vybudované pre 100 jazdcov. Ich úlohou bolo zadržanie útokov očakávaných z východu a z juhu.

Nová, zdokonalená pevnosť zažila zaťažkávaciu skúšku v r.1594, keď Turci so státisícovým vojskom bez úspechu celý jeden mesiac obliehali pevnosť. V rokoch 1663-1664 padli do rúk Turkov Nové Zámky, čím sa obranná reťaz prelomila. Z tohto podnetu Leopold I. nariaďuje výstavbu dvoch pevností: neďaleko Hlohovca pevnosť Leopoldov, ktorá mala zabrániť tureckému prenikaniu na Považie a tzv. „Novú pevnosť" v Komárne. Výstavba Novej pevnosti trvala od r.1663 do 1673. mala väčšiu rozlohu ako Stará pevnosť, tiež v tvare päťuholníka a jej dva východné bastióny sa voľne pripájali za vodnou priekopou k dvom západným bastiónom Starej pevnosti. Z piatich bastiónov Novej pevnosti bol najväčší západný - stredný s hrotom smerujúcim k mestu. Na sever i na juh od neho boli od neho situované dva ravelíny, z ktorých južný s padacím mostom mal aj úlohu chrániť hlavnú bránu pevnosti. Nová pevnosť bola dokončená podľa textu pamätnej tabule nad hlavným portálom v r.1673.

Stará pevnosť zostala v pôvodnom tvare tak, ako ju vybudovali v 16.storočí.

Keď sa Uhorsko oslobodilo spod tureckého jarma, dôležitosť hraničnej pevnosti zanikla a údržba pevnosti upadla na minimum. Zemetrasenie v r.1783 spečatilo jej osud. Armáda odviedla svoje vojská z pevnosti a budovy pevnosti boli v r.1784 predané na dražbe.

Vojnové udalosti v r.1800-1805 usmernili pozornosť rakúskeho voj. vedenia opäť na Komárno. V r.1807 začali renovovať ústrednú pevnosť a vybudovali SZ krídlo Novej pevnosti. V tom istom roku bola obnova pevnosti aj dokončená - pevnosť sa stala útočiskom panovníkov pred napoleonskými vojskami, ktorí obsadili Viedeň. V r.1810 bola na nádvorí Novej pevnosti postavená obrovská kasáreň v tvare "U" a na jej južnej strane postavili v r.1815 veliteľskú budovu. V r.1827-1839 bola prestavaná aj Stará pevnosť. Ústredná pevnosť v r.1848-49 slúžila ako obrana maďarským revolučným vojskám.

Do konca 19.storočia sa v Komárne vybudoval najväčší pevnostný systém Rakúsko-uhorskej monarchie, ktorý mal slúžiť pre dvestotisícovú armádu. Jednotlivými článkami opevnenia sú Ústredná pevnosť (Stará a Nová pevnosť), Vážske predmostie, Dunajské predmostie, Palatínska línia, Vážska línia, Monoštorská pevnosť a Igmándska pevnosť. Koncom 19. storočia však už nespĺńajú požiadavky účinnej obrany a zanikajú.

Ústredná pevnosť slúžila aj v 20.storočí na vojenské účely. Najprv ako kasáreň Československej armády, potom od r.1968 ju užívali sovietske vojská a v r.1993-2003 ju používala Armáda SR. V r.2003 pevnosť odkúpilo mesto Komárno a začala sa obnova a revitalizácia pamiatky.


Povesti a legendy

Povesť o hrade

Na hrane bastiónu Novej pevnosti je socha ženy s nápisom "Nec arte, nec marte" (Ani ľsťou, ani silou). Je to vraj postava útlej dievčiny, ktorá v tureckom tábore vyzvedela pripravovaný úskok nepriateľa a zachránila Komárno pred dobytím.


Video - pevnosť Komárno



Užitočné informácie

Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

  • Andrej
  • 28.05.2018 21:30
  • pevnosť Komárno


Naša nová webstránka: pevnost.komarno.eu :-)

Admin: Velmi pekne!

  • Jozef
  • 29.07.2016 11:18
  • pevnosť Komárno


tak v tejto pevnosti som bol v r.1998/99 na vojne :)



Pridať komentár k objektu
pevnosť Komárno




Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, MEDŇANSKÝ A., Malebná cesta dolu Váhom. Vydavateľstvo SSS, 2007, PLAČEK M., BÓNA M. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : Slovart 2007, Historické materiály od sprievodcov pevnosti Komárno, Archív hrady-zamky.sk

Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA