pevnosť Komárno

Komplex fortifikačných stavieb tvoriaci pevnostný systém je situovaný v Podunajskej rovine pri sútoku Dunaja a Váhu. Pevnosť Komárno bola postavená na mieste bývalého stredovekého hradu





Navštívil som pevnosť Komárno (6 tu boli)
hore

Historické názvy

castrum Kamariense, castrum de kamarun, castrum Comarum, Comora, Commora, Comarom, Komara



Poloha

Komárno, Nitriansky kraj


GPS: N47° 45' 13.73",  E18° 08' 07.94"


Nadmorská výška: 112 m



Prístup a okolie

Komplex stavieb bývalej pevnosti Komárno sa nachádza priamo v meste Komárno - na kraji mesta pri sútoku Dunaja a Váhu. Návštevy pevnosti je potrebné ohlásiť v budove blízko pevnosti, kde si môžete zakúpiť vstupné lístky a rôzne historické dokumentácie. Vstup je len so sprievodcom.

Na opačnej strane Dunaja na maďarskej strane oproti našej pevnosti vidieť hviezdicovú pevnosť, ktorá bola v minulosti úzko spätá s druhou pevnosťou. Taktiež sa v maďarskom Komárome nachádza tzv. Igmándska pevnosť a tiež aj pevnosť Monostor a Hviezdicová pevnosť.
Pri ústí rieky Nitra do váhu sa nachádza Apálsky riečny polostrov, ktorý je chráneným územím. Vzácny lužný les s vodným vtáctvom.

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Priestory komárňanskej pevnosti sú v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou. Mnohé budovy pevnosti chátrajú a nesú následky "dočasného" pobytu ruských vojsk po roku 1968. Avšak niektoré priestory sa zútulnili a podľa možností sa zrekonštruovali a je možné v nich nájsť informácie a historické fotografie z celej histórie a vývoja pevnosti. Celé toto súvislé opevnenie delostreleckej obrany so zachovaním územia niekdajších valov a priekopy nadväzuje na rozsiahle mestské opevnenie. zachovala sa aj klasicistická bratislavská brána z r.1844 a trojarkádová stavba s klenutými prejazdmi.


Pôdorys - pevnosť Komárno


pevnosť Komárno - pôdorys

Legenda k pôdorysu

A - stará pevnosť, B - nová pevnosť, I-V - bastióny palatínskej línie (I-Bratislavská brána), VI až X - bastióny a batérie Vážskej línie



Fotogaléria


Historické fotografie

pevnosť Komárno-história
pevnosť Komárno-história
pevnosť Komárno-história
pevnosť Komárno-kresba


Fotografie z r. 2009

pevnosť Komárno-Vstup do pevnosti
pevnosť Komárno-Vstupná brána zvnútra pevnosti
pevnosť Komárno-Vstup do novej pevnosti
pevnosť Komárno-Časť vonkajšej pevnosti
pevnosť Komárno-Pohľad na vnútorné objekty
pevnosť Komárno-Pohľad na vnútorné objekty
pevnosť Komárno-Pohľad na vnútorné objekty
pevnosť Komárno-Vonkajšie opevnenie
pevnosť Komárno-Pohľad na vnútorné objekty
pevnosť Komárno-Pohľad na vnútorné objekty
pevnosť Komárno-Zrekonštruovaný interiér
pevnosť Komárno-Brána starej pevnosti
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt
pevnosť Komárno-Pohľad na objekt



Pošlite nám vaše fotografie - pevnosť Komárno


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Celý novodobý pevnostný systém Komárna predstavuje z hľadiska historických fortifikačných stavieb jedinečnú pamiatku, ktorej význam presahuje hranice Slovenskej i Maďarskej republiky. Bola najväčšou a najsilnejšou fortifikačnou stavbou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Hrot západného bastiónu Novej pevnosti nesie nápis : NEC ARTE NEC MARTE (Ani ľsťou, ani silou). Tieto slová v plnej miere charakterizujú na svoju dobu dokonalý, nedobytný pevnostný komplex.
Vďaka výhodnej geografickej polohe územie Komárna bolo už aj v stredoveku dobre brániteľné. Archeologické výskumy dokazujú prítomnosť Avarov, Keltov a Rimanov. Vďaka svojej výnimočnej strategickej polohe a včas vykonaných opevňovacích prác sa Komárno dokázalo ubrániť aj v období tatárskych vpádov.

V roku 1317 pevnosť bránil Matúš Čák Trenčiansky pred uhorským kráľom Karlom Robertom. 22. februára 1440 sa v pevnosti narodil kráľ Ladislav V. (Pohrobok). Po jeho úmrtí v r.1458 bol za kráľa Uhorska zvolený Matej Korvín, ktorý okrem Vyšehradu a Budína dal postaviť aj v Komárne renesančné paláce. Koncom 15. storočia sa dokázalo, že stredoveké hradby už nie sú schopné odolávať delostreleckému náporu. V prípade komárňanskej pevnosti sa nutnosť modernizovania ukázala v r. 1527, kedy vojská Ferdinanda I. po poldňovom ostreľovaní hradieb obsadili pevnosť, ktorú bránil Ján Zápoľský. Cisár ihneď poveril obnovou zničeného hradu talianskeho staviteľa Deciusa. Súčasne medzi hradom a pevnosťou vybudovali aj zemný val. Práce boli dokončené v r.1528.

V r.1529 hrad obliehali Turci pod vedením Solimana II., ba na krátky čas ho aj obsadili, lebo tamojšie cisárske vojsko zutekalo a hrad nechalo napospas osudu. Turci zanechali v hrade len strážne oddiely, takže už v r.1530 bol opäť v rukách Ferdinanda, ktorý ho však v r.1535 musel dať do zálohy Turkom. Po obsadení Budína Turkami v r.1541 bol Ferdinand I. nútený zdokonaliť fortifikácie a vybudovať nové, modernejšie. V r.1544 získal naspäť komárňanskú pevnosť a nariadil jeho prestavbu. Vyhotovením plánu poveril Pietra Ferraboscu, ktorý navrhol viacuhlový bastiónový systém. Výstavba pevnosti trvala 10 rokov. Povodeň v r.1570 však zapríčinila zrútenie prevažných častí hradieb. Pevnosť bola v r.1572-1592 znovu postavená. Dispozícia pevnosti bola taká, aby pod ochranou bočnej paľby kanónov umiestnených na vystupujúcich bastiónoch boli kryté kurtíny, celá šírka vodnej priekopy a bok i čelo susedného bastiónu. V r.1585 na ľavom brehu Váhu postavili palisádovú ohradu sv. Mikuláša a sv. Petra na pravom brehu Dunaja. Obe palisády boli vybudované pre 100 jazdcov. Ich úlohou bolo zadržanie útokov očakávaných z východu a z juhu.

Nová, zdokonalená pevnosť zažila zaťažkávaciu skúšku v r.1594, keď Turci so státisícovým vojskom bez úspechu celý jeden mesiac obliehali pevnosť. V rokoch 1663-1664 padli do rúk Turkov Nové Zámky, čím sa obranná reťaz prelomila. Z tohto podnetu Leopold I. nariaďuje výstavbu dvoch pevností: neďaleko Hlohovca pevnosť Leopoldov, ktorá mala zabrániť tureckému prenikaniu na Považie a tzv. „Novú pevnosť" v Komárne. Výstavba Novej pevnosti trvala od r.1663 do 1673. mala väčšiu rozlohu ako Stará pevnosť, tiež v tvare päťuholníka a jej dva východné bastióny sa voľne pripájali za vodnou priekopou k dvom západným bastiónom Starej pevnosti. Z piatich bastiónov Novej pevnosti bol najväčší západný - stredný s hrotom smerujúcim k mestu. Na sever i na juh od neho boli od neho situované dva ravelíny, z ktorých južný s padacím mostom mal aj úlohu chrániť hlavnú bránu pevnosti. Nová pevnosť bola dokončená podľa textu pamätnej tabule nad hlavným portálom v r.1673.

Stará pevnosť zostala v pôvodnom tvare tak, ako ju vybudovali v 16.storočí.

Keď sa Uhorsko oslobodilo spod tureckého jarma, dôležitosť hraničnej pevnosti zanikla a údržba pevnosti upadla na minimum. Zemetrasenie v r.1783 spečatilo jej osud. Armáda odviedla svoje vojská z pevnosti a budovy pevnosti boli v r.1784 predané na dražbe.

Vojnové udalosti v r.1800-1805 usmernili pozornosť rakúskeho voj. vedenia opäť na Komárno. V r.1807 začali renovovať ústrednú pevnosť a vybudovali SZ krídlo Novej pevnosti. V tom istom roku bola obnova pevnosti aj dokončená - pevnosť sa stala útočiskom panovníkov pred napoleonskými vojskami, ktorí obsadili Viedeň. V r.1810 bola na nádvorí Novej pevnosti postavená obrovská kasáreň v tvare "U" a na jej južnej strane postavili v r.1815 veliteľskú budovu. V r.1827-1839 bola prestavaná aj Stará pevnosť. Ústredná pevnosť v r.1848-49 slúžila ako obrana maďarským revolučným vojskám.

Do konca 19.storočia sa v Komárne vybudoval najväčší pevnostný systém Rakúsko-uhorskej monarchie, ktorý mal slúžiť pre dvestotisícovú armádu. Jednotlivými článkami opevnenia sú Ústredná pevnosť (Stará a Nová pevnosť), Vážske predmostie, Dunajské predmostie, Palatínska línia, Vážska línia, Monoštorská pevnosť a Igmándska pevnosť. Koncom 19. storočia však už nespĺńajú požiadavky účinnej obrany a zanikajú.

Ústredná pevnosť slúžila aj v 20.storočí na vojenské účely. Najprv ako kasáreň Československej armády, potom od r.1968 ju užívali sovietske vojská a v r.1993-2003 ju používala Armáda SR. V r.2003 pevnosť odkúpilo mesto Komárno a začala sa obnova a revitalizácia pamiatky.


Povesti a legendy

Povesť o hrade

Na hrane bastiónu Novej pevnosti je socha ženy s nápisom "Nec arte, nec marte" (Ani ľsťou, ani silou). Je to vraj postava útlej dievčiny, ktorá v tureckom tábore vyzvedela pripravovaný úskok nepriateľa a zachránila Komárno pred dobytím.


Video - pevnosť Komárno



Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, MEDŇANSKÝ A., Malebná cesta dolu Váhom. Vydavateľstvo SSS, 2007, PLAČEK M., BÓNA M. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : Slovart 2007, Historické materiály od sprievodcov pevnosti Komárno, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

  • Jozef
  • 29.07.2016 11:18
  • pevnosť Komárno


tak v tejto pevnosti som bol v r.1998/99 na vojne :)



Pridať komentár k objektu
pevnosť Komárno




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA