Panovníci a osobnosti

Jeho história siaha do starších storočí. Už okolo roku 1050 priviedol prvý známy člen tohto rodu comes Mikuláš na stredný Spiš prvých strážcov vznikajúcich hraníc uhorského štátu. Na strategickej vyvýšenine nad riekou Hornád postavil prvú pevnosť a o niečo neskôr aj kostol zasvätený, ako bolo vtedy pri strážnych osadách zvykom, svätému Michalovi. Od tohto patrocínia bol potom odvodený aj prvý názov osady, nového strediska kraja. V ňom potom postupne vznikali ďalšie strážne pevnosti a okolo nich osady, ktoré vytvorili Stolicu desiatich kopijníkov, pomerne nezávislý územný útvar nazývaný aj Malá Spišská župa. Máriássyovci však ostali jej členmi len do istého času – vzhľadom na postupné nadobúdanie ďalších majetkov i postavenie na kráľovskom dvore z neho vystúpili. Z roku 1094 je už známa listina, podľa ktorej Mikuláš II., syn zakladateľa, získal povolenie na výstavbu hradu nad riekou. A tá listina zároveň potvrdzuje vlastníctvo rozsiahleho územia siahajúceho až k rieke Hnilec. Synom Mikuláša II. bol istý Gala, vnukom Marcus, prvý toho mena v rodine. Človek s významným postavením na vladárskom dvore, kde pôsobil zrejme predovšetkým ako diplomat. Dokonca ako vyslanec kráľa rokoval za vlády kráľa Imricha s pápežom a ten ho poveril pacifikovať pomery na uhorskom kráľovskom dvore... Jeho pozíciu upevnil zrejme aj sobáš s Teklou, príslušníčkou významného staromaďarského rodu Ákoš. Mali spolu šesť synov a dá sa povedať, že práve oni založili slávu Máriássyovského rodu i vlastníctvo rozsiahlych majetkov. Pavol Mariássy bol posledný potomok šľachtického rodu Mariássyovcov, ktorý sa narodil v Markušovciach. Mariássyovci sa po odchode z Markušoviec odsťahovali do Maďarska. Pavol odišiel do Švédska, kde žil vyše 60 rokov. Spolu so svojou manželkou Švédkou Heidi sa v posledných rokoch svojho života často vracal do rodnej obce. Umrel na rodnom Spiši vo veku 93 rokov, pochovaný je vedľa rodinnej hrobky pri markušovskom kostole.