Panovníci a osobnosti

K zemepánom Nitrianskej Blatnice patrili v 16. a 17. storočí aj Dóciovci. V Uhorsku bolo niekoľko rodov s priezviskom Dóci (Dóczy, Dóczi). Na Slovensku žili príslušníci najznámejšieho z nich, ktorý mal prídomok (predikát) „z Veľkej Lúče“ (dnes obec Lúč na Ostrove). Dóciovci z Veľkej Lúče sa dostali
medzi významnú šľachtu zásluhou Urbana z Veľkej Lúče, ktorý zastával za vlády kráľa Mateja Korvína vysoké cirkevné a krajinské hodnosti. V roku 1474 sa
stal prepoštom v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár), neskôr grófom banskej komory a kráľovským pokladníkom. Kráľ Matej ho 2. februára 1480 odmenil erbovou listinou (armálesom), ktorú zároveň udelil aj bratom Urbana Blažejovi a Jánovi a synovcovi Františkovi. V roku 1482 sa Urban stal biskupom v Rábe (Győr) a v roku 1487 biskupom v Jágri (Eger). Neskôr bol miestodržiteľom a správcom viedenského biskupstva. Do svojej smrti (1492) zabezpečil pre svojich príbuzných veľké majetky. V roku 1479 dostal od kráľa Mateja pre svoj rod donáciu na hradné panstvo Revište. Za pôžičky poskytnuté kráľovnej Beatrice Aragónskej získal v roku 1490 držbu hradných panstiev Šášov a Slovenská Ľupča. Dóciovci boli známi svojou bezohľadnosťou voči poddaným a banským mestám, s ktorými mali aj ozbrojené konflikty. Niektorí vynikli ako bojovníci, župní a krajinskí hodnostári. Od Urbanovho brata Jána pochádzala vetva, ktorá sa nazýva podľa hradu Slovenská Ľupča ľupčianskou (Lipcsei) a vymrela v prvej polovici 17. storočia. Revišťskú vetvu založil Urbanov a Jánov synovec František (1480 - 1526). Bol tekovským hlavným županom a padol v bitke pri Moháči. Hlavné majetky a sídla tejto vetvy ležali na Pohroní, v Tekovskej župe (Revište, Žarnovica, Hliník nad Hronom, Ladomerská Vieska, Šášov). Postupne získala aj majetky v Nitrianskej župe. Spomínaný František niektoré vyženil sobášom s Margitou Forgáčovou a v roku 1525 získal za pôžičky do zálohu časť majetkov zemanov z Horného Trhovišťa (Vašardických). Ďalšie majetky od týchto zemanov dostali v rokoch 1540 a 1550 do zálohu aj Františkovi synovia Gabriel a Mikuláš. V tomto období už vlastnili aj majetkové podiely v Nitrianskej Blatnici, Krtovciach a Lužanoch. Ich držbu potvrdzovala aj nová donácia kráľa Ferdinanda I. z 20. novembra 1563 pre bratov Gabriela a Mikuláša, kde sa okrem spomínaných obcí uvádza aj 16 obcí panstva Revište a ďalšie obce v Peštianskej, Aradskej, Temešskej a Zarandskej župe. V tomto roku boli Dóciovci povýšení do barónskeho stavu. V roku 1613 patrili k patrónom blatnického kostola a k spolumajiteľom obce Imrich, Vavrinec, Ondrej a Štefan Dóciovci. Ondrej (syn Gabriela) je doložený v rokoch1604 - 1622. Bol tekovským županom a vojvodcom. Imrich, Vavrinec a Štefan boli synmi Mikuláša. Štefan, ktorý zomrel okolo roku 1634, bol kapitánom Vacova a diplomatom. Jeho synovia zomreli v mladom veku. Štefanova vdova Judita Vizkeletyová sa uvádza ešte v roku 1663 ako spolupatrónka blatnického kostola. Štefanov brat Imrich (1572 - 1615) kúpil roku 1594 moravské panstvo Vizovice. Jedného z jeho štyroch synov, Žigmunda, Turci sťali v roku 1647 pri prepade Žarnovice. Na jeho pohrebnej doske (epitafe) sa udáva, že bol aj zemepánom Šarfie. Jeho manželka Eufrozína Kayzerová strávila v tureckom zajatí sedem rokov, dokiaľ ju nevykúpili jej bratia. Žigmundovi bratia Melchior (Menyért) a Ladislav nezanechali mužských dedičov, ďalší brat Michal (1618 - 1641) mal len syna Imricha, ktorý zomrel už v roku 1641. Majetky vymierajúcich Dóciovcov prechádzali zálohovaním, predajom a donáciami na ďalšie šľachtické rody (Beréni, Hedervári, Lipai). Dedička Melchiora a Ladislava a posledná príslušníčka rodu Zuzana (vydatá Majténiová) prišla o panstvo Vizovice a zomrela okolo roku 1679.