Panovníci a osobnosti

vládcovia, významné osobnosti a rody

hore

Návrat na zoznam panovníkov


Vladislav I. Jagelovský

Vladislav I. Jagelovský

Vladislav III., Varnenčik

(★ 1424, Krakow - ♰ 1444, Varna)


protikandidát maloletého Ladislava Pohrobk

Informácie

Rodičia: Vladislav II. Jagelovský, Žofia

Vladislav (Jagelovský) sa na uhorský trón dostal ako protikandidát maloletého Ladislava Pohrobka. Uhorsko bolo v tom čase ohrozované Osmanmi a tak očakávala šľachta od poľského panovníka predovšetkým účinnú pomoc v boji s Turkami. Naviac, tradícia uhorsko-poľskej únie z čias Ľudovíta Veľkého bola stále živá. Preto národná strana považovala za najvhodnejšieho kandidáta na uhorský trón práve Vladislava. Kráľovná vdova však bola proti, jej cieľom bolo udržať korunu pre malého Ladislava, bola dokonca ochotná vziať si Vladislava za manžela, ak zostanú zachované nástupnícke práva jej syna. Keď už bola dohoda na svete a Vladislav zvolený za kráľa, Alžbeta kráľovu voľbu vyhlásila za neplatnú a za kráľa nechala korunovať dvojmesačného Ladislava. Avšak Vladislavovi prívrženci mu jasne vyjadrili podporu na svojom zhromaždení v lete 1440 v Budíne, kde zároveň vyhlásili Ladislavovu korunováciu za neplatnú. A opäť bol za kráľa korunovaný Vladislav. Nepokoje po týchto zmätočných udalostiach napokon prerástli do otvorených zrážok, v ktorých záujmy Alžbety chránil Ján Jiskra z Brandýsa, podporovaný cisárom Fridrichom III. Napokon boj o trón musel ustúpiť obrane pred Turkami. Pričinením pápeža bola v Rábe uzatvorená dohoda, v ktorej Alžbeta uznala Vladislava za kráľa. V roku 1443 krajinský snem zaviazal Vladislava zorganizovať výpravu proti Turkom. Výprava dobyla Niš a Sofiu, čím vyvolala v Uhorsku všeobecnú spokojnosť a posilnila jeho postavenie. A keď sa Vladislavovi podarilo uzavrieť mier s Jánom Jiskrom a cisárom Fridrichom III., zdalo sa že bude konečne akceptovaný väčšinou domácich obyvateľov i susedmi. I napriek pokusom sultána o dohodu s Uhorskom žiadala šľachta pokračovanie vojny. Vladislav však podpísal s Osmanmi v Segedíne mier. Na správy o mobilizácii protitureckých síl v Európe sa ale začali množiť hlasy o vypovedaní novej vojny. Tomuto tlaku kráľ nakoniec podľahol a 20. septembra 1444 uhorské vojsko prekročilo dunajskú hranicu. Napriek veľkým očakávaniam a sebavedomiu sa bitka, ktorá sa uskutočnila 10. novembra skončila obrovskou katastrofou Uhorska. Bolo v nej zničené nielen vojsko, ale hrdinskou smrťou skonal i samotný Vladislav.

Zdroj: sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, en.wikipedia.org, ďalšie voľne dostupné zdroje