Gertrúda z Meranu

Svadba Ondreja a Gertrúdy sa konala v roku 1203. V tomto roku zároveň zorganizoval Ondrej II. veľké povstanie proti svojmu bratovi kráľovi Imrichovo (vláda 1196-1204). Za tento nástupnícky spor mnohí vinili predovšetkým kráľovnú Gertrúdu. Uhorská kráľovná Getrúda Meránska (1185-1213; matka Sv. Alžbety a kráľa Bela IV.; stará matka Sv. Margity, Sv. Kingy a Jolany Poľskej), prvá manželka Ondreja II. bola zavraždená 28. septembra 1213.

Kráľ Ondrej II. potreboval veľké množstvo peňazí na financovanie svojich vojenských výprav, čím kráľovskú pokladnicu značne vyčerpával. Peniaze získaval predovšetkým od Židov a moslimov, čo sa nepáčilo cirkvi ani uhorským magnátom. Uhorská šľachta svoj hnev namierila hlavne proti Ondrejovej manželke Gertrúde, ktorá cez svojho manžela presadzovala do krajinských hodností a do cirkevných úradov cudzincov.

Kráľovná Gertrúda sa stala obeťou sprisahania uhorských magnátov, ktorých viedol slavónsky bán Bank. Keď Ondrej odišiel na jednu zo svojich výprav do Haliča, časť uhorskej šľachty prepadla kráľovnin sprievod, ktorý bol v tom čase na poľovačke na Piliši.

Sprisahanie a zabitie kráľovnej sa stalo jedným z najznámejších zločinov v maďarskej histórii. Prípad už aj v samotnej dobe spôsobil veľký rozruch v Európe, totiž „nebolo zvykom” dať zavraždiť uhorského kráľa ani kráľovnú. Árpádovci prísne dbali na bezpečnosť svojej rodiny a to i počas vnútorných konfliktov, aj preto sa stalo priam „senzáciou” spomínané sprisahanie namierené proti kráľovnej.