Panovníci a osobnosti

Magnátska vetva

Matejov syn Gašpar založil magnátsku vetvu rodu. Sobášom s vdovou po Rafaelovi z Hatnej získal časť budatínskeho panstva. Hlavným sídlom tejto vetvy sa stal Budatínsky hrad, neskôr si postavili aj kaštieľ v Radoli. Gašparovi vnuci Ján a Juraj boli v roku 1588 povýšení na barónov. Obe vetvy neskôr získali aj povýšenie do grófskeho stavu, no Jurajova vetva vymrela už v roku 1727. Posledným mužským potomkom bol Ján Nepomuk z Jánovej vetvy, ktorý v roku 1798 zomrel a zanechal len jednu dcéru Jozefu. Jej manželom sa stal Anton Csáky a budatínske panstvo týmto sobášom prešlo do majetku Csákyovcov.

Zemianska vetva

Bartolomej (syn Mateja a brat Gašpara) založil zemiansku vetvu, ktorej sídlom bol kaštieľ v Jasenici a kaštieľ v Divinke. Táto zemianska vetva žila v Divinke a v Jasenici ešte v prvej tretine 19.storočia, neskôr sa Suňogovci z oboch obcí odsťahovali.

Bartolomejov syn Juraj mal synov Mikuláša a Daniela (spomína sa aj Juraj, ale bez ďalších údajov), čim sa zemiansky rod Suňogovcov rozdelil na dve vetvy. Daniel Suňog dal v roku 1618 postaviť v Jasenici renesančný kaštieľ, ktorý sa stal sídlom rodu. Podľa jeho vzoru vznikol aj kaštieľ v Divinke, prestavaný v roku 1723 Danielovým pravnukom Mikulášom. V jasenickom kaštieli ďalej býval Mikulášov syn Štefan a jeho potomkovia, v Divinke sa usadil ďalší Mikulášov syn František. Príslušníci zemianskej vetvy Suňogovcov patrili k stredne bohatým šľachticom a často zastávali rôzne funkcie v Trenčianskej stolici – napr. Václav sa v roku 1520 spomína ako slúžny, Juraj v roku 1580 ako prísažný, Daniel bol v rokoch 1614-1623 trenčianskym slúžnym, v rovnakej funkcii sa v roku 1783 spomína Michal. Mikuláš Suňog je na nápisovej tabuli kaštieľa v Divinke označený ako prísediaci najsvätejšieho cisárskeho a kráľovského veličenstva a sedmipanskej stolice. Jeho dcéra Kristína sa vydala za Mikuláša Jankoviča, ich vnuk Mikuláš Jankovič (Miklós Jankovich) bol známym uhorským zberateľom a historikom. Mikulášov syn Pavol sa v roku 1746 spomína ako vojak, iný Pavol bol v roku 1693 farárom v obci Trstice v Bratislavskej stolici. Zaujímavosťou je, že Michal Suňog, ktorý zomrel v roku 1813 v Budatíne, bol pochovaný v rodinnej hrobke grófskej vetvy Suňogovcov v Kysuckom Novom Meste.