Panovníci a osobnosti

V roku 1609 sa stal zemplínskym županom. Začal uvažovať o možnostiach založenia jezuitského kolégia v Humennom.

Ako presvedčený katolík podporoval Juraj III. Druget aj snahy o uzatvorenie únie - dohody o obnovení jednoty - medzi nezjednotenými východnými kresťanmi a Rímskou cirkvou. V roku 1614 pozval na svoje panstvo gréckokatolíckeho peremyšľského biskupa Atanáza Krupeckého. Ten získal pre myšlienku únie asi 50 kňazov. Vyhlásenie sa malo uskutočniť na sviatok Zostúpenia Svätého Ducha v monastieri v Krásnom Brode pri Medzilaborciach, avšak pre nepokoje k nemu nakoniec nedošlo a únia sa zrealizovala až o 32 rokov neskôr. Baziliáni, ktorí túto úniu pripravovali, však ostali pôsobiť na jeho majetkoch naďalej.

V 17. storočí a začiatkom 18. storočia sa východné Slovensko dostalo do víru protihabsburgských stavovských povstaní. Uhorská a sedmohradská šľachta v nich sledovala rozširovanie svojich majetkov. Sedmohradské knieža Gabriel Bethlen využil povstanie českých stavov proti Habsburgovcom, obsadil Košice, vyhlásil sa za panovníka Uhorska a po spojení s českými stavmi postupoval na Viedeň.

Betlеnove pozície na východnom Slovensku chránil a rozširoval mladý Juraj Rákoci. Prívrženec panovníka Juraj Drugeth nečakal nečinne na stretnutie s ním. Naverboval silné jazdecké vojsko v Poľsku (asi 3000 kozákov) a 22. novembra 1619 došlo pri Humennom k meraniu síl medzi betlenovskými oddielmi a vojskami cisárovho spojenca. Keď sa Juraj Rákoci priblížil k Humennému, Juraj Druget začal so svojím vojskom takticky ustupovať do údolia. Rákoci túto lesť nepostrehol a vrhol sa za ním. V údolí ho v príhodnej chvíli od chrbta napadli jazdecké oddiely a takmer celé Rákociho vojsko zničili. Hovorí sa, že na bojisku pri Humennom vtedy ostalo vyše 1500 mŕtvych vojakov.

Keď sa o porážke svojich vojsk dozvedel G. Bethlen, musel sa z obliehania Viedne stiahnuť (čo bola pomerne veľká pomoc pre cisára Ferdinanda II., ktorý ju vtedy bránil) a okamžite vyslal proti Drugethovi generála Františka Rédeya. Juraj Drugeth si uvedomil, že teraz by už nezvíťazil, a preto odtiahol do Poľska. Tu zomrel 21. júna 1620. Príčinou smrti bolo otrávenie. Nedozvedel sa už ani o výsledkoch rokovania snemu, ktorý zvolal G. Bethlen a ktorý vyslovil trest zhabania celého drugethovského majetku.

Jezuitský rád nezabudol na svojho ochrancu. Telesné pozostatky Juraja Drugeta jezuiti neskôr previezli do dómu sv. Mikuláša v Trnave.