Panovníci a osobnosti

Do rodinnej histórie sa zapísal razením falošných mincí. Svoj podiel na falšovaní mali aj jeho bratia Imrich I. a Anton I. Gabriel mal na svojom Jasenovskom hrade uložené svoje cennosti. Cennosti tam mali ukryté aj magnátske rodiny a cirkevné spoločenstvá, ktoré si ich tam uschovali pred prípadnými tureckými vpádmi. Hrad bol postavený na vysokom vrchu, obohnaný hradným múrom a neustále ho strážili pätnásti hajdúsi.

Vtedajšia politická situácia bola poznačená bojom o získanie trónu medzi Ferdinandom I. a Jánom II. Zápoľským. Aj ekonomická situácia po Moháčskej bitke bola zlá. Drugetovci sa týchto konfliktov aktívne zúčastňovali a to si vyžadovalo značné peňažné výdavky. Najprv boli nútení dať svoje cennosti do zálohy, potom, aby sa ľahšie dostali k peniazom, začali z nich raziť mince. Začali ich raziť aj z pokladov a cenností, ktoré im boli dané do úschovy. Keď sa minuli zásoby, rozhodli sa postupne raziť mince z olova a iných lacných a nekvalitných kovov. Razili predovšetkým poľské groše, ktoré sa hodili pri obchode s Poľskom.

Po istom čase sa k panovníkovi Ferdinandovi začali dostávať z Poľska a Nemecka správy, že Drugetovci razia falošné mince. Kráľ sa však necítil natoľko silný, aby proti falšovateľom zasiahol priamo. 17. augusta roku 1531 vyzval leleský konvent, aby dal pochytať majstrov, ktorí falšujú Drugetovcom mince, a uväznil ich na Šarišskom hrade. Taký istý rozkaz dostal aj Ján Literát, ktorý bol vtedy tridsiatnikom, t. j. výbercom tridsiatkov v Humennom. Ján Literát splnil kráľov príkaz a uväznil v Humennom na tridsiatkovom úrade majstra Mikuláša, ktorý bol hlavným falšovateľom peňazí. Gabriel I. Druget však nariadil svojmu komorníkovi Ladislavovi Sentivánimu, aby majstra Mikuláša za každú cenu vyslobodil. Szentivánimu sa to podarilo a majstra Mikuláša ukryl na Jasenovskom hrade. Nakoniec musel priamo zasiahnuť kráľ, ktorý nariadil Gabrielovi, aby ho okamžite vydal, ak nechce on sám upadnúť do nemilosti. Druget musel poslúchnuť a falšovateľov vydal. Majstra Mikuláša potom popravili na rínku v Prešove. Trest by veľmi pravdepodobne postihol aj samého Gabriela I., ale ten náhle zomrel v roku 1531.