Panovníci a osobnosti

Prvý z tohto rodu na Trenčianskom hrade bol Štefan Illésházy I. Štefan zomrel bez potomkov. Majetok po ňom dedí Gašpar Ilešházi, ktorý bol jeho synovcom. Dedičmi Gašpara sa stali jeho synovia Gabriel a Juraj. Nasledovali Mikuláš Illésházy a jeho syn Jozef.

Úlohou Mikuláša Illésházyho bolo usporiadať majetkové pomery a povykupovať založené časti panstva. Čiastočne sa mu to aj podarilo okrem polovice Dubnice, ktorú držali vzálohe jezuiti.  Funkcia kancelára Kráľovskej uhorskej dvorskej kancelárie ho nútila zdržiavať sa vo Viedni, kde aj 10. septembra 1723 zomrel.

Rozkvet panstva a Dubnice dosiahol vrchol za Mikulášovho nástupcu, mladého 23 ročného Jozefa Illésházyho, ktorý dal dobudovať kaštieľ, v parku zriadil oranžériu, vymohol pre Dubnicu obnovenie jarmočných privilégií, uzavrel s mestečkom osobitnú dohodu o vykúpení poddanských povinností a postavil nový kostol. Jozef Illésházy dosiahol  aj v rode najvyššie štátne funkcie, bol radcom Kráľovskej miestodržiteľskej rady, prísediacim sedmipanskej stolice, predsedom Uhorskej kráľovskej komory a napokon aj krajinským sudcom.

Po smrti Jozefa sa stal dedičným trenčianskym a liptovským županom jeho syn Ján Baptista Illésházy.

Ján Baptista Illésházy, syn Jozefa, štedro podporoval slovanské písomníctvo a stovky zlatých ročne rozdal na podpory chudobným poddaným. Zomrel 10. mája 1799. Štefan II. Illésházy bol posledným členom významného rodu, nemal potomkov a tak pomaly dožíval v Dubnici bez väčších majetkových zásahov. Napokon 21. mája 1835 predal za 1 400 000 zlatých konvečnej meny panstvá Trenčín, Bánovce a Brumov barónovi Jurajovi Sinovi. Zomrel v roku 1838.

Štefan Illésházy II. je posledným členom tejto významnej rodiny, ktorým vymrel slávny a významný rod.