Panovníci a osobnosti

Berényiovci pochádzali z Novohradskej župy, kde ich predkovia žili už v 13. storočí. Zemiansky titul získali už v roku 1266 za vojenské zásluhy. Potomkovia rodu sa postupne prepracovali medzi vyššiu uhorskú šľachtu. V roku 1655 bol za zásluhy povýšený do barónskeho stavu Juraj Berényi (1601-1677). Okolo roku 1700 ďalší príslušník rodu, Imrich Berényi, získal pre rod grófsky titul.

Medzi významných príslušníkov rodu Berényi patril Juraj Berényi (1601-1677). Od roku 1639 bol nitrianskym podžupanom, v rokoch 1646-1648 bol stúpencom Juraja I. Rákocziho, neskôr sa pridal na stranu cisára. Ako vyslanec cisára Leopolda I. (panoval 1658-1705) rokoval v roku 1659 v Sedmohradsku s Jurajom II. Rákoczim. V rokoch 1634-35, 1637-38 a v roku 1662 z titulu svojej funkcie zastupoval na uhorských snemoch Nitriansku stolicu. V roku 1655 bol Juraj Berényi za zásluhy povýšený do barónskeho stavu.

V neskorších rokoch sa Berényiovci rozdelili na 3 samostatné rodové línie. Obdokovská línia vymrela Františkom III. (1818-1888). Mramorový kríž na hrobe posledného nositeľa rodového mena a jeho manželky označuje miesto ich posledného odpočinku na cintoríne v Horných Obdokovciach.