Panovníci a osobnosti

Narodil sa vo významnej uhorskej šľachtickej rodine Forgáčovcov, z jej haličskej vetvy, ako syn Šimona Forgáča a jeho manželky Uršuly Pempflinger. Pod vplyvom svojho strýka Františka Forgáča, veľkovaradínskeho biskupa, prestúpil už v detskom veku z luteránskej na katolícku vieru.

Teologické štúdia absolvoval v jezuitskom kolégiu v Ríme, kde bol pod veľkým vplyvom Roberta Bellarmina. Istý čas zvažoval aj vstup do rehole jezuitov. Z Ríma si po štúdiach údajne priniesol kópiu obrazu Panny Márie z rímskeho kostola sv. Alexeja a Bonifáca, ktorú umiestnil v trnavskom kostole sv. Mikuláša. Tento obraz sa neskôr stal známym ako Trnavská Panna Mária a pripisujej sa jej zázračné slzenie v rokoch 1663 a 1708, ako aj zastavenie morovej epidémie v roku 1710.

Po návrate do Uhorska bol v roku 1586 menovaný za ostrihomského kanonika a v roku 1587 za vesprémskeho biskupa, ale pravdepodobne tento úrad nikdy neprevzal. V roku 1596 bol vymenovaný za nitrianskeho biskupa, Svätá stolica však menovanie potvrdila až v roku 1599 a za biskupa bol vysvätený 30. apríla 1600.

Pre posilnenie protireformácie povolal do Uhorska opätovne jezuitov a medzi jeho najbližších spolupracovníkov sa dostal aj Peter Pázmaň. V roku 1606 sa stal kráľovským kancelárom a 4. júla 1607 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa a Rudolf II. ho vymenoval za kráľovského miestodržiteľa.

V roku 1611 zvolal do Trnavy cirkevný snem. Jezuitom venoval v roku 1615 v Trnave budovu bývalého dominikánskeho kláštora pre zriadenie kolégia.

Zomrel 15. októbra 1615 v Žiari nad Hronom.