Panovníci a osobnosti

Po Belovej smrti nastúpil na trón Gejza II. Ladislavov brat. Ladislav ešte pred jeho smrťou opustil Uhorsko a utiahol sa do exilu na dvor Byzanského cisára. Dôvodom jeho úteku bol neúspešný pokus ďalšieho z bratov Štefana IV. o prevzatie moci nad Uhorskom. Po bratovej smrti sa vrátil do Uhorska a s podporou byzanských oddielov porazil právoplatne zvoleného kráľa Štefana III. v bitke pri Kapuvári. Štefan sa utiahol na Bratislavský hrad. Ladislav prevzal vládu nad Uhorskom a 15. júla 1162 bol korunovaný. Korunovať kráľa mohol len ostrihomský arcibiskup, v tom čase ním bol Lukáš. Ten však Ladislava II. odmietol korunovať a ako jediný sa zastal mladého kráľa Štefana. Preto Ladislava musel korunovať kaločský biskup Miko. Lukáš neuznal Ladislavovu korunováciu a exkomunikoval ho a nad Uhorskom vyhlásil interdikt. Za tieto skutky ho Ladislav dal uväzniť. Na naliehanie pápeža Alexandra III. ho musel prepustiť. Stalo sa tak 25. decembra 1162. No hneď v ten istý znova uväznil, pretože Lukáš trval na vyobcovaní a nezákonnosti Ladislavovej vlády.

Ladislav 13. januára 1163 nečakane zomrel. Kronikári otvorene hovoria o tom, že ho otrávili. Nie je však jasné kto to urobil. Na Ladislavovej smrti mali záujem mnohí. Ako prvý do úvahy pripadá zosadený kráľ Štefan III., takisto aj prívrženci arcibiskupa Lukáša. Do úvahy pripadá aj byzanský cisár Manuel I. Ten sľúbil Ladislavovi podporu pod podmienkou, že sa stane jeho vazalom. Lenže Ladislav príliš skoro zabudol na túto podmienku. A nesmieme zabudnúť aj na Ladislavovho brata Štefana IV., ktorý sa po bratovej smrti stal (proti)kráľom.