Panovníci a osobnosti

Leopold bol tretím synom Márie Terézie, a preto sa nepredpokladalo jeho nástupníctvo. Bol preto určený na cirkevnú kariéru a tým smerom sa uberalo i jeho vzdelávanie a výchova. Teologické vzdelanie, do ktorého bol prinútený, určitým spôsobom negatívne ovplyvnilo jeho náhľad na cirkev.

Toskánsky veľkovojvoda

Po smrti staršieho brata Karola bolo rozhodnuté, že by mal byť nasledovníkom svojho otca vo Veľkovojvodstve Toskánskom, ktoré bolo určené pre „druhorodeného“ alebo ako apanáž pre druhého syna. Toto „zaopatrenie“ bolo podmienené jeho sobášom. Preto sa 5. augusta 1764 oženil s Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III. Po smrti otca (1765) sa stáva veľkovojvodom toskánskym.

Matka mu určila niekoľko poradcov, ktorí mali plniť úlohy riadenia veľkovojvodstva. Po piatich rokoch mal tohoto „tútorstva“ dosť, a preto sa vybral do Viedne. Odtiaľ sa vrátil do Florencie s voľnými rukami.

Počas 20 rokov, ktoré uplynuli od jeho návratu do smrti jeho najstaršieho brata Jozefa II. (1790), pracoval na reformách a úpravách vlády svojho malého štátu. Postupne rušil obmedzenia rozvoja priemyslu a osobnej slobody zavedené jeho predchodcami (zavedenie nového daňového systému, zrušenie cechov, zrušenie toskánskej armády a jej nahradenie občianskou milíciou a iné). Aplikoval reformy v postupných krokoch a pokiaľ možno v takej podobe, aby nevyvolával konflikty. Nebol zástancom budovania mohutného centrálneho aparátu, aký vznikal vo Viedni. V Taliansku nebol príliš obľúbený pre jeho uzavretosť a chlad. Jeho návyky boli jednoduché, na hranici biedy.

Jeho pevná, dôsledná a inteligentná vláda priniesla postupne veľkovojvodstvu zvýšenie prosperity. Jeho duchovná politika, ktorá porušovala hlboko zakorenené zásady jeho ľudu, ho priviedla do konfliktu s pápežom a nebola úspešná.

V posledných rokoch jeho vlády v Toskánsku sa začal obávať zväčšujúcich sa nepokojov v Nemecku a Uhorsku, domíniách jeho rodiny, ktoré boli priamym dôsledkom metód vládnutia jeho brata. Leopold a Jozef boli k sebe citovo pripútaní a často sa stretávali pred i po smrti svojej matky. No keď ho Jozef už ťažko chorý požiadal, aby prišiel do Viedne a stal sa spoluvládcom, Leopold sa chladne vyhol odpovedi. Vedel, že bude musieť nastúpiť po bezdetnom bratovi, no nechcel zdediť jeho nepopulárnosť. Keď brat zomrel (20. februára 1790), bol stále vo Florencii a odišiel až 3. marca.

Cisár

Po príchode do Viedne, ako následne korunovaný cisár Svätej ríše rímskej a uhorský kráľ (korunovaný 11. novembra 1790), sa rozhodol rýchle riešiť zdedené problémy, ktoré sa nahromadili predovšetkým v poslednom roku. Pre upokojenie šľachty potvrdil zrušenie berného a urbariálneho patentu, a cirkev si priblížil, keď vrátil výchovu kňazov z generálnych seminárov do jej rúk. Uvoľnil tiež poriadanie pre ľud skôr obvyklých procesií a pútí.

Pokoj sa snažil Leopold II. nastoliť i na ďalších miestach, kde jeho predchodca vyvolal rozpory. Rýchlo ukončil mierom vo Sviščove vojnu na Balkáne proti Turkom, pretože potreboval upokojiť Prusko. Podarilo sa mu rýchlo zvládnuť nepokojnú situáciu na území Uhorska a povstanie na území Rakúskeho Holandska (dnešné Belgicko). Časom stále viac upieral zrak k Francúzsku, kde zúrila revolúcia, ktorá sa dotýkala jeho sestry Márie Antoinetty a predovšetkým hrozila prekročením hraníc i do iných krajín. Vydal teda s pruským kráľom Fridrichom Viliamom II. a saským kurfirstom Fridrichom Albertom II. v Pilnitzi (blízko Drážďan) v auguste 1791 Pilnickú deklaráciu, na ktorej základe bola na ďalší rok vo februári medzi Pruskom a Habsburskou monarchiou uzatvorená spojenecká zmluva namierená proti revolučnému Francúzsku.

Leopold II. sa od svojho brata odlišoval aj tým, že vrátil Čechom svätováclavské klenoty do Prahy a 6. septembra 1791 prijal pri obrade v katedrále sv. Víta titul českého kráľa. Cisár rozumel po česky a v centre Čiech vtedy dokonca pobudol niekoľko týždňov. Nielen Praha žila touto udalosťou niekoľko mesiacov. Technika sa pri príležitosti takejto vzácnej návštevy predháňala s umením, keď sa v Klementine konala prvá česká priemyselná výstava a v Nosticovom divadle pre zmenu bola hraná objednaná Mozartova opera La Clemenza di Tito.

Smrť a nástupníctvo

Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako František II.