Panovníci a osobnosti

Po absolvovaní domácich škôl študoval pravdepodobne na univerzitách v Padove, Basileji, Strasbourgu, Ženeve, Wittenbergu. Počas štúdia a po jeho skončení cestoval po Taliansku, Švajčiarsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku a asi od r. 1581 hospodáril na majetkoch na Spiši. V rokoch 1590 – 1592 bol spišským podžupanom. Bol prívržencom a podporovateľom reformácie, s ktorou sa zoznámil počas pobytu v západnej Európe. Okolo r. 1588 založil vo svojom strážskom kaštieli významnú humanistickú školu pre mladých šľachticov, ktorá sa čoskoro presadila popri evanjelických školách v Kežmarku a Levoči. Mala charakter gymnázia so snahou o jej povýšenie na vysokú školu. Povolal na ňu popredných domácich i zahraničných učiteľov, na udržiavanie školy a podporu jej chudobnejších študentov ročne vynakladal asi 600 zlatých. Školu sám viedol a prednášal na nej dialektiku, etiku a rétoriku. Vyučoval na nej aj známy autor slovenských duchovných piesní a neskorší superintendent evanjelickej cirkvi Eliáš Láni. Súčasťou „Gymnasium Nehrense“ čiže Gregorom založenej školy v Strážkach bola tiež jedna z najlepšie vybavených knižníc vtedajšieho Uhorska.  Začiatkom 18. storočia zničil kaštieľ požiar, v dôsledku čoho v roku 1711 zanikla aj šľachtická škola.

Zasahoval do dobových teologických sporov v protestantských cirkvách, najmä do zápasov okolo Formula Concordiae, ktorej bol zástancom. Svoje názory prezentoval na kolokviu v júni 1591 v Csepregu, v decembri 1595 a v januári 1596 v Kežmarku v niekoľkých polemických spisoch v boji s tzv. kryptokalvinizmom, najmä s kežmarským farárom Šebastiánom Lamom. V týchto sporoch odmietal odstraňovanie umeleckých artefaktov z evanjelických chrámov a usiloval sa o ich záchranu, preto je považovaný za jedného z predchodcov starostlivosti o záchranu umeleckých a historických pamiatok. Gregor Horvath-Stansith zomrel 15. januára 1597 v Strážkach (dnes mestská časť Spišská Belá). Po vymretí rodu Horvath-Stansith prešiel kaštieľ do majetku rodiny Szirmayovcov a neskoršie ho sobášmi získali rodiny Mednyánszkych a Czóbelovcov.