Panovníci a osobnosti

Svoj pôvod odvodzovali od z tirolského grófskeho rodu. Pôvod rodu siaha hlboko do 13. storočia a je odvodený od Rüdigera zvaného aj Rutkerus Berzevici z Veľkej Lomnice, medzi ktorého široko rozvetveným potomstvom možno nájsť šľachticov z Torysy, Kamenice a napokon aj z Brezovice Prídomok Berzevici dostali latinizovaním názvu obce Brezovica pri Sabinove, ale používali aj predikát z Veľkej Lomnice, kde dodnes stojí ich rodový kaštieľ.

Prvým členom rodiny Berzeviczy, ktorý sa usadil na Slovensku, bol Rüdiger Berzevici z Tirolska, ktorý slúžil uhorskému kráľovi Ondrejovi II. a jeho manželka bola dvornou dámou kráľovej manželky Gertrúdy Meranskej. Rüdiger Berzevici dostal za svoje zásluhy pozemky v okolí obce Kamenica na Šariši a v okolí obce Huncovce a Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami.  Potvrdzuje to donácia kráľa Ondreja II. z roku 1209. Spolu s jeho synmi Hermanom a Rikolfom pôsobili pri správe spišského kráľovského kominátu, najmä pri osídľovaní Zamaguria. Herman a Riklof dostali majetky na severnom Spiši (od Kežmarku až po Dunajec a Bielu Vodu). Rod si udržiaval dobré vzťahy na kráľovskom dvore.

Za služby a podporu rod dostaval rozsiahle majetky na Spiši a Šariši. Počas vlády Anjouovcov v Uhorsku získali kaštieľ v Strážkach. Magister Kokoš za spolu účasť na zavraždení Fridricha z Hrhova aby za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba tri: prvý na Skale útočiska nad Letanovcami (Kláštorisko), druhý v Hamborku na Koscilku (teraz Brezovička) a tretí v údolí svätého Antona v blízkosti obce Lechnica (Červený kláštor).

V 14. storočí sa rod Berzevici rozdelil na spišskú a šarišskú vetvu. Jej príslušníci boli významnými vojakmi, ekonómami, profesormi a politikmi. V rokoch 1559 a 1560 dostal rod vynovený erb. Nový erb obsahoval kráľovskú korunu na spodku zeleného trojvršia siahajúceho doprava v modrom poli, na ktorom sa koza svojimi prednými končatinami dotýka útesu. Erb občas obklopuje drak, keďže Peter Berzevici bol rytierom Dračieho rádu. Berzeviciovci boli už v tom čase prevažne katolíci, hoci ešte v polovici 17. storočia vystupovali prevažne ako evanjelici. Jeden z potomkov vrchného kapitána Horného Uhorska, Gregor František Berzevici získal titul baróna v roku 1755 pre seba a svoju rodinu, ale táto vetva v roku 1834 vymrela.