Panovníci a rody

Rod Abaffy (Abafi) je uhorský šľachtický rod, ktorý genealogicky pochádza zo starobylého klanu Aba (gens Aba). Nejde však o totožný rod s hlavným rodom Aba, ale o samostatnú vetvu, ktorá sa v priebehu stredoveku vyčlenila a používala vlastné rodové meno.

Prvým známym predkom Abafiovcov bol zrejme Aba z rodu Hanva, žijúci v druhej polovici 13. storočia. Rod sa pravdepodobne v 14. storočí usadil na južnom Gemeri, v obci Abovce (Abafalva), od ktorej si odvodil svoje rodové meno a prídomok. V literatúre sa objavuje aj staršia tradícia o pôvode z Báčky a úteku pred Turkami, tá sa však považuje za menej pravdepodobnú než pôvod z prostredia uhorských stolíc a väzbu na klan Aba.

V priebehu ďalších storočí sa rod Abaffy rozvetvil do viacerých regionálnych línií. Jednou z významných bola oravská vetva, ktorá sa usadila v Hornej Lehote a v službách Oravského hradu si na konci 16. storočia vybudovala renesančný kaštieľ. Príslušníci rodu pôsobili v rôznych svetských aj cirkevných funkciách a mali majetkové zastúpenie vo viacerých stoliciach Uhorska.

Osobitným rysom rodu Abaffy bolo u viacerých jeho príslušníkov výrazné sociálne cítenie a kultúrna orientácia na slovenské prostredie. Príčiny zaostalosti videli predovšetkým v nevzdelanosti, nie v pôvode obyvateľstva. K známym osobnostiam rodu patrili napríklad ekonóm Aristid Abafi či viacerí evanjelickí farári – Daniel, Karol a Ján Bohuslav Abafi.

Najvýraznejšou osobnosťou rodu bol Leopold Branislav Abafi (1827 – 1883), pochádzajúci z oravskej vetvy rodu z Hornej Lehoty. Bol uhorským evanjelickým farárom, prozaikom, dramatikom a básnikom, ktorý sa aktívne hlásil k slovenskému národnému hnutiu 19. storočia. Ako mladý sa zúčastnil Slovanského zjazdu v Prahe, zapojil sa do dobrovoľníckeho vojska J. M. Hurbana počas revolučných rokov 1848 – 1849 a udržiaval kontakty s predstaviteľmi slovenského národného obrodenia. Svojou literárnou a publicistickou činnosťou sa otvorene postavil proti maďarizačným tlakom, za čo bol aj úradne postihovaný.

Rod Abaffy tak predstavuje samostatnú šľachtickú vetvu odvodenú od klanu Aba, ktorá zanechala stopu nielen v dejinách šľachtických sídel a regionálnej správy Uhorska, ale aj v kultúrnych a národno-obrodeneckých aktivitách slovenského prostredia 19. storočia.