Panovníci a osobnosti

Jeho osudy sa od  13. storočia viažu najmä s mestom Ďarmoty v Honte(v súčasnosti Balassagyarmat v Maďarsku) a s hradom Modrý Kameň v Novohrade. Ako prvý z rodu sa častejšie uvádza zvolenský župan Detre, ale ako staršieho predka uvádzajú jeho otca Synka. Predstavitelia rodu získali pre svoj rod vysoké postavenie. Zo stredovekých predkov rodu je najznámejší magister Donč, zvolenský župan. František pôsobil ako vysoký stoličný úradník a diplomat v službách Vladislava a Ľudovíta Jagelovcov. Jeho syn Imrich I., župan Zvolena i Hontu, bol zakladateľom vetvy, ktorá prežila viac než štyri generácie. Ján bol uhorský župný a krajinský hodnostár a najvyšší cisársky hajtman.

Za najvýznamnejšieho predstaviteľa rodu sa považuje Jánov syn Valentín Balassa. Preslávil sa aj ako básnik. Zaujímavé je, že jako šľachtic písal aj po slovensky. Zúčastňoval sa protitureckých bojov. Bitka o Ostrihom v roku 1594 sa mu stala osudnou. Zomrel na následky zranenia.

Ondrej Balassa, syn Imricha I. Balassu, sa narodil v roku 1538 na hrade Almás, bol županom Novohradskej župy a hlavným kráľovským komorníkom. S manželkou Annou, dcérou vicepalatína Michala Méreyho a vdovou po bohatom Gašparovi Šerédim dostal Makovicu (Zborovský hrad), Považskú Bystricu a Budimír v roku 1571, potvrdené kráľom Maximiliánom I. O presnom termíne jeho svadby sa môže polemizovať, keďže pramene sa v tomto rozchádzajú. Mala sa konať 15. decembra 1567, aj keď mnohé zdroje uvádzajú rok 1571. Dá sa usudzovať, že tento údaj je pravdepodobne nesprávny, lebo dovtedy už Anna porodila Ondrejovi v Bystrici dve dcéry. Ondrej „využil svoje postavenie a v roku 1571 vymohol pre Bystričanov u kráľa Maximiliána právo vydržiavania ďalších dvoch jarmokov na Troch kráľov a na Svätú trojicu.“

Po smrti jeho prvej manželky Anny sa 20. septembra 1584 znovu oženil, jeho druhou manželkou sa stala Katarína Mindsentiová. Zomrel v Považskej Bystrici.

Imrich II. Balassa - sa narodil 26. marca 1591 v Bystrici. Jeho manželkou bola Judita Bošniaková, dcéra fiľakovského kapitána Tomáša Bošniaka. Mal nemenej známeho syna Imricha III., ktorý nevybočoval z rodu Balassovcov a bol tiež známy svojou násilnickou povahou a lúpežami. Mal ešte dcéry Emerentiu a Juditu. Emerentia sa vydala za Žigmunda Esterháziho a Judita za Štefana Koháryho, krajinského sudcu. Imrich II. mal časté spory s nevlastným bratom Žigmundom. Zomrel 4. februára 1633.

Žigmund Balassa - narodil sa 7. júna 1572 na hrade Makovica. Žigmund získal pre rod rodinný zväzok s poľským kniežacím rodom Zborovských, keď sa v roku 1595 oženil s Alžbetou, dcérou kniežaťa Samuela Zborovského. Svadba bola v Krakove a zúčastnili sa na nej aj poľský kráľ a kráľovná. To svedčí o jeho vysokom spoločenskom postavení. Týmto získal výborné kontakty na vysokú poľskú šľachtu. V období po Bočkajovom povstaní dal postaviť veľký a honosný kaštieľ v Orlovom na vyvýšenej terase pravého brehu Váhu. Žigmund sa neskôr zapojil aj do stavovského povstania Gabriela Bethlena a pravdepodobne, keďže mal majetky aj blízko hraníc Osmanskej ríše, spolupracoval s Turkami. Preto upadol do podozrenia so spiknutia voči cisárovi Ferdinandovi II. Habsburskému. V roku 1616 bol obvinený z velezrady a odvedený cisárskym generálom Rudolfom Tiefenbachom do Bratislavy, kde bol na hrade väznený. Počas jeho neprítomnosti spravoval jeho majetky brat Imrich II. Z väzenia sa vysvobodil až na jeseň roku 1619. Dlho si však slobodu neužil, v roku 1623 zomrel. Pochovaný je spolu s manželkou, tak ako jeho otec, v kostole Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici. Žigmund a Alžbeta mali tieto deti: Ondreja, Ladislava, Eufrozínu, Františka, Jána a Šimona. Uvádza sa aj dcéra Magdaléna, ktorá bola pravdepodobne nevlastná.