Panovníci a osobnosti

Členovia rodu žili v Šariši, Zemplíne, Novohrade i Trenčianskej stolici. V 16. stor. sa rod rozšíril aj do Česka a na Moravu. V 17. stor. študujú viacerí členovia rodu na univerzitách. V 18. storočí sa rod rozšíril do Hontianskej, Nitrianskej, Bratislavskej, Ostrihomskej, Sabolčskej a Hevešskej stolice. V 19. stor. žili Matiašovskí aj na Orave, v Tekove, Peštianskej a Temešskej stolici. V 2, pol. 19. stor. sa rodina tak rozrástla, že jej rozlíšenie bolo možné len s prímením, ktoré pridávali k priezvisku: Fricovci, Elekovci, Petrovci,...

Do majetku rodu v Českom kráľovstve po r. 1553 sa dostali obce: Prosetín u Hlinska, Budeč, Slatina u Jičína, Krasonice, Slavětice, Javornice, Popovice, Slavětín a Tučapy. Tam žili ako „Matyášovský z Matyášovic“. Počas náboženských búrok 16. a 17. stor. členovia rodu v Matiašovciach, prijali protestantskú vieru. 17. mája 1643 v Nižných Matiašovciach Jurajovi Matiašovskému a jeho manželke Anne Horanskej (Okoličianskej) narodil syn Ladislav. Otca zabili zbojníci. Ladislav sa po r. 1648 vrátil do katolíckej cirkvi a v Ostrihome a Ríme vyštudoval teológiu. Po návrate bol krátko farárom v Šintave. V r. 1673 bol bratislavským kanonikom a farárom v Seredi. V r. 1676 ho menovali za ostrihomského kanonika a v ďalšom roku za archidiakona v Nitre. V r. 1680 sa stal titulárnym madočským opátom, v r. 1687 titulárnym biskupom v Knine (Chorvátsko), v r. 1689 bol vymenovaný za kanonika-kustóda a v decembri toho istého roku za spiš. prepošta. V r. 1696 sa stal nitrianskym biskupom, uhorským kancelárom a tajným kráľovským radcom.

S jeho menom sa spája založenie nitrianskeho gymnázia, konviktu, seminára a nadácií pre študentov. V r. 1699 kúpil Červený Kláštor a v r. 1704 ho daroval kamaldulským mníchom. V r. 1700 získal Lednické panstvo, ktoré spravoval jeho brat Mikuláš, neskôr Mikulášov syn Juraj a nakoniec vnuk Jozef (+1754 v Lednici). Svojej sestre Ilone Ghillániovej odkázal polovicu majetku v Lúčkach pri Ružomberku. Majetok patril rodu až do zač. 20. stor. Na jeho podnet boli v Liptove postavené: kostol sv. Ladislava v Nižných Matiašovciach a kostol sv. Petra z Alkantary s kláštorom v Okoličnom. Zomrel 10. mája 1705 vo Viedni.