Panovníci a osobnosti

Svoje priezvisko Apponyi získali pomaďarčením predikátu – z Oponíc. Ich vlastníctvo hradu a panstva Oponice možno doložiť už od roku 1395. Vlastníkmi zostali až do roku 1940 a bývali tam až do roku 1945, teda rovných 550 rokov.

V roku 1718 získali barónsky titul a v roku 1739 bol Lazar Apponyi povýšený do grófskeho stavu. Viacerí členovia rodu zastávali dôležité štátne funkcie Uhorska i cisárstva. Známy je život posledného mužského majiteľa panstva Henricha Apponyiho /1885 – 1935/, diplomata, cestovateľa a poľovníka, ktorý navštívil aj Indiu a Himaláje. V roku 1930 sa pokúšal na svojom panstve založiť chov strieborných líšok. Geraldína Apponyiová /1915 v Oponiciach/ sa v roku 1938 vydala za albánskeho kráľa Zogu. Dnes žije albánska exkráľovná Geraldína Apponyiová v exile s manželom v Juhoafrickej republike.

Menej známa je už jablonická vetva rodu. K spoluvlastníctvu hradu a panstva Korlát sa dostali Apponyiovci opakovanými sobášmi s majiteľmi panstva, hlavne Pongráczovcami. Už v roku 1578 vlastnili hrad i panstvo Gašpar Pongrácz a Ján Apponyi. Sobášnou politikou si urdžiavali vlastníctvo značnej časti panstva a hrad sa stal ich majetkom napokon celý. Získal ho gróf Gustáv Apponyi, to však už na ňom nikto nebýval. Tunajší Apponyiovci bývali v kaštieli oproti kostolu v Jablonici. Veľa príslušníkov rodu je pochovaných v hrobke kostola.

Apponyiovcom patril aj už spomínaný rokokový palác v Bratislave na Radničnej ulici, ktorý dal postaviť gróf Juraj Apponyi. Vlastníctvo paláca na tak lukratívnom mieste svedčí o majetnosti rodu. Apponyiovci sa do histórie Slovenska zapísali predovšetkým tzv. Apponyiho zákonmi, ktoré na prelome storočí výrazne prispeli k maďarizácii slovenského školstva.