Panovníci a osobnosti

pochádzal z významného poľského rodu Ostoja. Stibora pozval do Uhorska Ľudovít I., ktorý bol aj poľským kráľom. Po Ľudovítovej smrti sa v boji o uvoľnený trón postavil na stranu Žigmunda Luxemburského potlačením vzbury vedenej jágerským biskupom Tomášom Ludanickým, dobytím miest aj Nitry v roku 1403. Bol osobným poradcom kráľa Žigmunda a mal väčšiu právomoc ako palatín a krajinský sudca dovedna. Kráľ Žigmund ho po získaní trónu bohato odmenil. V roku 1388 sa stal bratislavským županom. Súčasne dostal Beckov, Nové Mesto nad Váhom a niekoľko ďalších dedín. V roku 1392 dostal Čachtice a iné panstvá. V roku 1396 sa zúčastnil na bitke proti Turkom. V rokoch 1395-1401 zastával hodnosť sedmohradského vojvodu. V tomto postavení získal pre uhorskú korunu Valašsko. Asi 20 rokov po príchode do Uhorska mu patrila skoro celá západná polovica dnešného Slovenska a sám sa označoval ako „pán celého Považia“. S menom Stibora sa spája aj najstaršia známa listina písaná v češtine (presnejšie v slovakizovanej češtine) z územia Slovenska; pochádza z 13. decembra 1422. Stibor v úpise potvrdzuje svoju dlžobu 600 uhorských zlatých pánovi Benešovi Hernikovi z Slupna a jeho manželke Kataríne. Bol pánom na 15 hradoch a patrili mu panstvá s viac než 300 obcami. Stibor zomrel údajne na následky prechladnutia z poľovačky ako 67 ročný. Pochovaný je v Krakove.