Panovníci a osobnosti

Pavlov otec Mikuláš bol najvýznamnejším bojovníkom proti Turkom na sklonku 16. storočia. Pochádzal z nevýznamného šľachtického rodu zo žitného ostrova. Vďaka svojim vojenským schopnostiam a bohatej manželke Márii Fuggerovej získal hodnosti a veľké majetky. Turkov porazil v 26 bitkách. Za dobytie Ráb roku 1598 dostal grófsky titul. Jeho zásluhou sa rodina Pálfiovcov stala popredným rodom v Uhorsku. Pálfiovci mali na Slovensku rozsiahle majetky. Klenotom historického jadra Bratislavy je Pálfiho palác postavený v Renesančnom slohu.

Roku 1625 – 1626 predseda uhorskej komory, 1625 hlavný kráľovský čašník, 1640 dedičný kpt. Bratislavského hradu a župan Bratislavskej stolice, 1646 krajinský sudca, 1649 uhorskí palatín a miestodržiteľ. Ako krajinský sudca úspešne riešil náboženské spory, z poverenia panovníka riešil roku 1650 spor slovenských mešťanov s nemeckým patriciátom v Banskej Bystrici, stanovil zásadu paritného zastúpenia oboch národností v Mestskej rade a pravidelné striedanie Slovákov a Nemcov v richtárskej a iných funkciách. Kúpil dom č. 16 na Námestí v Banskej Bystrici, známy ako Benického dom, nikdy v ňom nebýval, prenajímal ho. Vykonával stavebný dozor nad významnými cis. stavebnými akciami. Jednou z najvýznamnejších bola prestavba Bratislavského hradu.

Roku 1634 povýšený do grófskeho stavu, špan. kráľom Filipom IV.; vyznamenaný Radom zlatého rúna