Perényi

Perényiovci boli uhorský šľachtický rod pochádzajúci z Abovskej stolice. Meno odvodzovali od obce Perín neďaleko Košíc a používali predikát de Perén. Najstarším známym predkom bol komes Urban (Orbán), doložený už v roku 1271. Získanie Perína sa tradične kladie približne do roku 1292, príslušná donačná listina sa však nezachovala.

Rod sa rozdelil na viacero vetiev a od 14. storočia postupne získaval rozsiahle majetky a významné postavenie v severovýchodnom Uhorsku. Jeho členovia zastávali úrady palatínov, krajinských sudcov, taverníkov, kráľovských pohárnikov a županov viacerých stolíc. K významným majetkovým centrám jednotlivých vetiev patrili Trebišov, Veľká Ida, Stropkov, Füzér, Sárospatak a Nyaláb.

Trebišovské hradné panstvo získali Perényiovci v roku 1387. Ich majetky ďalej rozširovali kráľovské donácie, sobáše, zálohy a dedičské dohody. Dňa 4. mája 1408 daroval Žigmund Luxemburský Imrichovi Perényimu stropkovské panstvo a sárošský Nový hrad s príslušenstvom.

Významným predstaviteľom rodu bol Imrich Perényi, syn Petra Perényiho, ktorý zomrel v roku 1418. V rokoch 1397–1404 zastával úrad hlavného kráľovského pohárnika a od roku 1405 až do smrti bol Žigmundovým tajným kancelárom. Pôsobil aj v diplomatických službách panovníka.

V roku 1408 založil pri dnešnom Kurityáne pavlínsky kláštor zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. Kláštor, označovaný aj ako Újház, slúžil ako rodové pohrebisko. Po Imrichovej smrti sa o jeho zabezpečenie starali synovia Ján a Štefan.

Bratia Ján a Štefan získali 10. novembra 1435 do trojročného zálohu hrady Jelšava a Fiľakovo. V novembri 1438 prijal Ján Fiľakovo opätovne do zálohu od kráľovnej Alžbety za 6 000 zlatých. V roku 1439 ho nadobudol kráľovskou donáciou a v roku 1455 získal na hrad novú donáciu.

Ján Perényi, ktorý zomrel v roku 1458 a bol pochovaný v Trebišove, patril k významným uhorským hodnostárom. S prestávkou zastával úrad taverníka od roku 1431 až do smrti a pôsobil aj ako zemplínsky župan. Počas zápasov o uhorský trón a následného obdobia vnútorných konfliktov sa jeho politické spojenectvá menili. Neskôr spolupracoval s gubernátorom Jánom Hunyadim. S manželkou Katarínou Kórógyi mal okrem ďalších detí synov Petra, Štefana a Mikuláša.

Jeho syn Štefan Perényi zastával v rokoch 1472–1478 úrad taverníka. Zapojil sa do odboja proti Matejovi Korvínovi a podporoval kandidatúru poľského princa Kazimíra na uhorský trón. Napätie medzi panovníkom a Perényiovcami neskôr vyústilo do vojenského zásahu proti ich hradom. V roku 1483 kráľovské vojsko obsadilo Stropkov a následne dobylo aj Fiľakovo.

Ďalší vzostup trebišovskej vetvy rodu sa spája so Štefanovým synom Imrichom Perényim, neskorším palatínom, ktorý zomrel v roku 1519. Patril k najvýznamnejším veľmožom jagelovského obdobia. Jeho prvou manželkou bola Barbora Báthory, s ktorou mal synov Františka a Petra. Druhou manželkou sa stala Dorota Kanizsai, vdova po palatínovi Petrovi Gerébovi. František a Peter teda neboli jej vlastnými synmi.

František Perényi, varadínsky biskup, zahynul v bitke pri Moháči v roku 1526. Jeho brat Peter Perényi (1502–1548) pôsobil ako strážca uhorskej koruny, sedmohradský vojvoda a významný účastník mocenských zápasov po moháčskej porážke. Spočiatku podporoval Jána Zápoľského, neskôr Ferdinanda Habsburského. Za jeho čias prebiehala rozsiahla prestavba hradu Sárospatak.

Petrovým synom bol Gabriel Perényi (1532–1567), abovský župan, vojenský veliteľ, taverník a neskôr krajinský sudca. Jeho smrťou v roku 1567 vymrela po meči trebišovská, označovaná aj ako palatínska vetva rodu. Ostatné vetvy Perényiovcov tým nezanikli.