Bebek

Po tatárskom vpáde v roku 1241 kráľ Belo IV. prehral bitku pri rieke Slaná. I tak štedro obdaril svojich prívržencov a 5.júna 1243, daroval veľkú časť toho kraja bratom Filipovi a Detrichovi Szárovi z rodu Ákosovcov. Tomuto rodu sa od začiatku 14. storočia hovorilo Bebekovci.

V rode Ákosovcov došlo v rokoch 1318 – 1320 k deleniu majetku a rozčleneniu rodu na dve vetvy. Dominik, prezývaný Bebek, sa ujal vlastníctva plešiveckého panstva a odvtedy sa jeho potomkovia po ňom volali Bebekovci, niekedy označovaní aj ako Plešiveckí.

Ostatným bratom zostalo štítnické panstvo a ich potomkovia sa nazývali Štítnickí. V roku 1290 Ákosovci predali časť majetku okolo Brzotína rodu Máriássyovcov, ktorí vlastnili veľké majetky na Spiši. Po roku 1320 ale nastáva spor Bebekovcov a Máriássyovcov o znovuzískanie predaného majetku. V listine z roku 1322 je uvedené, že Bebekovci Krásnu Hôrku Máriásyovcom predali, ale v listine z roku 1341 sa spomína hrad Krásna Hôrka už ako majetok Bebekovcov. Termín hrad sa prvýkrát spomína v listine z roku 1333, predtým to bolo vždy iba panstvo.

Je však pravdepodobné, že hrad tu stál už v roku 1320, iba nebol označený týmto termínom. Bebekovci boli na danom území takmer neobmedzení páni a ich majetok z generácie na generáciu narastal aj vďaka tomu, že počas rôznych vojen o kráľovský uhorský trón často prebehovali zo strany na stranu tak, aby boli spojení s víťazom. Týkalo sa to bojov medzi Ladislavom Pohrobkom s Hunyadyovcami, alebo Ferdinanda Habsburského a Jánom Zápoľským.

Keď cisár Ferdinand ticho súhlasil s tým, aby Turci obsadili Bebekov hrad vo Fiľakove, Bebekovci sa na cisára nahnevali a spojili sa s Turkami. I keď v bitke o Krásnu Hôrku František Bebek porazil cisárske vojská, nakoniec musel opustiť Gemer a usadiť sa v Sedmohradsku, kde bol v roku 1558 zavraždený.

Jeho syn Juraj Bebek dostal od cisára Františka milosť. V roku 1567 však zomrel v Sedmohradsku bez potomka a tým rod Bebekovcov vymrel.