Panovníci a osobnosti

vládcovia, významné osobnosti a rody

hore

Návrat na zoznam panovníkov


František I.

František I.

František Štefan Leopold Vaudémontsko-Lotrinský, Lotaringiai Ferenc István

(★ 1708, Nancy - ♰ 1765, Innsbruck)


bol lotrinský vojvoda (v r. 1729 – 1737 ako František III.), toskánsky veľkovojvoda (od r. 1737 ako František II.) a rímskonemecký cisár (od r. 1745 ako František I.).

Informácie

Rodičia: Leopold I., Alžbeta Šarlota Orleánska
Manželka: Mária Terézia
Deti: Mária Alžbeta, Mária Anna Habsbursko-lotrinská, Mária Karolína, Jozef II., Mária Kristína Habsbursko-lotrinská, Mária Alžbeta Habsbursko-lotrinská, Karol Jozef Habsbursko-lotrinský, Mária Amália Habsbursko-Lotrinská, Peter Leopold, Mária Karolína, Mária Johana Habsbursko-lotrinská, Mária Jozefa Habsbursko-lotrinská, Mária Karolína Habsbursko-lotrinská, Ferdinand Karol Habsbursko-lotrinský, Mária Antónia (Antoinetta), Maximilián František
 

Syn lotrinského vojvodu Leopolda I. a jeho manželky Alžbety Šarloty Orleánskej bol korunným princom lotrinského vojvodstva, kde jeho rodina vládla nepretržite od roku 1047. Lotrinský rod patril k najurodzenejším ríšskym kniežatám a k verným stúpencom politiky Habsburgovcov.

V pätnástich rokoch odišiel na viedenský dvor, kde si ho cisár Karol VI. veľmi obľúbil. Ako vnuka osloboditeľa Viedne z r. 1683 Karola Lotrinského a jeho manželky Eleonóry Habsburskej, dcéry Ferdinanda III., považovali Františka Štefana za blízkeho príbuzného, a cisárova dcéra a dedička Mária Terézia sa doňho ako malé dievča zamilovala.

Sobáš s dedičkou habsburskej dynastie

V roku 1729 musel František Štefan po otcovej smrti prevziať vlády v Lotrinsku. V r. 1731 – 1732 podnikol veľkú cestu po Európe, počas ktorej v Haagu vstúpil do slobodomurárskej lóže.

Zásadný význam pre Františkov ďalší život priniesol rok 1733, kedy Francúzi počas vojny o poľské nástupníctvo na lotrinskom tróne obsadili Lotrinské vojvodstvo. Neskoršie navrhli výmenu vojvodstva za Toskánsko, kde hrozilo vymretie celej medicejskej dynastie. Cisár s výmenou súhlasil a František Štefan bol postavený pred voľbu, či sa zriekne krajiny svojich predkov a stane sa toskánskym veľkovojvodom a manželom dedičky habsburskej monarchie, alebo odmietne a bude bojovať o znovuzískanie obsadenej krajiny.

Rozhodol sa pre prvú možnosť. Dňa 12. februára 1736 sa vo Viedni konala jeho svadba s arcivojvodkyňou Máriou Teréziou. O rok nato sa stal toskánskym veľkovojvodom, v nasledujúcich dvoch rokoch sa zdržiaval vo Florencii.

František Štefan rímskonemeckým cisárom

Po smrti Karola VI. prevzala vládu jeho dcéra a učinila manžela spoluvládcom. Jeho prvá kandidatúra na rímskeho cisára nebola úspešná. Až po smrti Karola VII. Albrechta v r. 1745 zvolili kurfirsti za cisára Františka Štefana. Cisársky titul zvýšil jeho prestíž, ale nepriniesol mu výraznejší politický vplyv. Zmieril sa s tým, pretože to vyhovovalo jeho pohodlnosti. Najradšej trávil čas na love či pri hracom stole. V jeho okolí panovala prirodzená rodinná atmosféra, šťastní manželia sa svedomito starali o výchovu svojich detí.

Podnikateľ

Svoje nie veľmi úspešné pôsobenie ako cisár si plne vynahradil v podnikateľskej oblasti, v ktorej prejavil mimoriadne nadanie. Základom jeho majetku sa stalo ohromné dedičstvo, ktoré mu poslúžilo na rozvoj podnikania. Okrem manufaktúr založil niekoľko bánk, stal sa hlavným dodávateľom pre habsburskú armádu, počas sedemročnej vojny dokonca zásoboval i armádu pruského kráľa Fridricha II. Svoje podniky intenzívne rozširoval a zisky z nich používal dokonca i na úverovanie štátnej pokladnice. Ako nadšený prírodovedec experimentoval vo vlastnom chemickom laboratóriu, venoval sa alchýmii, zbieral minerály, gobelíny a mince.

Zdroj: sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, en.wikipedia.org, ďalšie voľne dostupné zdroje