Cez mesto Stropkov prechádza Hlavná ulica, z ktorej približne v centre mesta odbočíme na Zámockú ulicu. Pokračujeme po nej, popri kostolu sa ulica stáča doľava až ku kaštieľu, pred ktorým môžeme zaparkovať.

Pôvodný Stropkovský hrad pozostával z dvoch častí - vnútorného a vonkajšieho hradu. Vnútorný hrad bol jeho jadrom a pozostával z paláca, kaplnky, veže a nádvoria. Vonkajší hrad tvorilo vlastné polygonálne opevnenie, ktoré chránili delové bašty a priekopa. Z tohto areálu sa zachovala kaplnka a útočištná veža, ktoré dnes tvoria súčasť farského kostola. Na východ od kostola stojí bloková stavba kaštieľa, ktorá bola jednou zo stavieb hradu, prípadne bola postavená z materiálu rozrumeného areálu.

V rokoch 2006 – 2007 sa realizoval archeologický výskum v areáli budovy kaštieľa. V jeho exteriéri, v južnej časti areálu, sa narušil podzemný zaklenutý priestor, v ktorom sa nachádzalo množstvo keramiky a skla. Výskum sa postupne rozšíril južne a západne od kaštieľa, v r. 2007 tiež na oblasť vstupnej brány a východného hradobného múru. Dve výskumné sezóny archeologického výskumu poskytli prvé informácie o skutočnej pôdorysnej dispozícii tohto hradu.

V súčasnosti prebieha ďalšia etapa archeologického výskumu. V kaštieli sa nachádza múzeum.

Pôdorys - kaštieľ Stropkov

Stropkovský hrad sa prvýkrát spomína v donačných listinách kráľa Žigmunda Luxemburského z r.1408, no je zrejmé, že stál už počas obdobia Balickovcov v 14.storočí. Hrad tvoril šľachtický dom v blízkosti kostola. Tieto dva objekty boli obohnané kamenným alebo dreveným opevnením. Jeho majiteľmi bol spomínaný poľský šľachtický rod Balickovcov a neskôr rod Perényiovcov. Od roku 1569 sa majiteľmi panstva stali Pethõovci z Gerse, o ktorých je známe, že na hrade priamo aj sídlili, z čoho vyplývajú aj výrazné stavebné úpravy. Noví vlastníci si hrad prebudovali po svojom ako významné šľachtické sídlo. Neskôr v priebehu 16. storočia v čase tureckej hrozby pribudli aj obranné prvky. Po vymretí rodu Pethõovcov v r.1764 bol hrad ešte využívaný a obývaný.

V r.1814 však vypukol v kováčskej dielni požiar, ktorý zachvátil aj centrum mesta a poškodil aj hrad, ktorý začal postupne chátrať. Niektoré zdroje tvrdia, že hrad bol zbúraný po potlačení kuruckého povstania v roku 1711, avšak tento názor je chybný, keďže poznáme jeho pôdorys z roku 1767. Väčšina múrov bola po spomínanom požiari rozobraná na stavebný materiál miestnymi obyvateľmi. Do 20. storočia sa zachovala len jedna budova – súčasný kaštieľ. Ostatné časti hradu boli prezentované po archeologickom výskume (2006-07) ako nadzemné murivá. Objekt kaštieľa bol výrazne prestavaný v 17. a 18. a 20. storočí.

V roku 2006 prešiel kaštieľ obnovou, výraznými stavebnými úpravami bola snaha docieliť výzor kaštieľa zo 17.-18. storočia. V r.2017-2018 začala nová etapa archeologického výskumu hradu, keď sa odkúpili a asanovali rodinné domy, ktoré na mieste hradu stáli. V ich pivničných priestoroch sa čiastočne zachovala jedna z piatich hradných bášt (exteriér aj interiér). Túto baštu spájali hradby, ktoré sa tiahli od kaštieľa cez záhradu patriacu k domom a od bašty k miestu fontány k ďalšej bašte. Od r.2019 prebieha výskum severozápadnej bašty pod bývalými domami.

Otváracia doba a vstupné