Červený Kláštor

Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník na štátnej hranici s Poľskom, severovýchodne od Vysokých Tatier v regióne, ktorý miestni obyvatelia nazývajú Zamagurie. V blízkosti Pieninský Národný Park.





Navštívil som Červený Kláštor (11 tu boli)
hore

Historické názvy

Lechnický kláštor



Poloha

Červený Kláštor, Prešovský kraj


GPS: N49° 23' 55.66",  E20° 25' 01.66"


Nadmorská výška: 463 m



Prístup a okolie

Červený Kláštor, kláštor kartuziánov, neskôr kamaldulov sa nachádza kúsok na východ od obce Červený Kláštor, neďaleko Spišskej Starej Vsi, takmer pri hraniciach s Poľskom. Ku kláštoru sa jednoducho dostaneme, ak prejdeme cez celú obec Červený Kláštor a hneď za ňou sa po zákrute kláštor nachádza. Ak budeme pokračovať ešte trochu ďalej po hlavnej ceste, natrafíme na parkovisko po pravej strane cesty, kde môžeme auto odstaviť a odtiaľ sa peši vrátiť ku kláštoru.

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

V areáli kláštora sú pôvodné kamenné gotické rebrá s barokovou polychrómiou, neskorogotická sieťová terakotová klenba je v refektári, v ktorom sa zachovali gotické nástenné maľby. V podjazde, ktorý spája vnútorný dvor s vonkajším, je terakotová gotická krížová klenba. V miestnostiach bývalého kláštora sú renesančné klenby krížové alebo valené s lunetami a v rekonštruovanom a reštaurovanom mníšskom domčeku majú klenby barokovú štukovú ornamentiku. V kostole sa zachoval hlavný oltár z roku 1745 so sochami p.Márie, sv. Antona pustovníka, Benedikta, Štefana a Ladislava. Areál kláštora predstavuje ustálený pôdorysný aj urbanistický typ podľa kartuziánskych vzorov. Ústrednou stavbou je gotický kostol pozdĺžneho pôdorysu s rovným uzáverom, so zachovanými architektonickými detailmi. Ku kostolu zo severnej strany prilieha kláštor. Z pôvodného stredovekého objektu sa zachovala časť južná, západné krídlo a o niečo mladšie východné krídlo s refektárom. Na nádvorí stálo desať pustovní - samostatných prízemných domčekov so záhradami. Oproti kostolu stál domček predstaveného kláštora s vežou. Vnútorný dvor bol opevnený kamenným múrom, ku ktorému pristavali mlyn a samostatnú obytnú budovu v nej ubytovávali pocestných a liečili chorých. Severne od kláštora bol hospodársky dvor, prístupný podjazdom, s klenutou gotickou klenbou. Na niektorých objektoch sú pôvodné gotické terakotové červené ostenia okien. Ďalší hospodársky dvor je situovaný severozápadne. V prvom vnútornom dvore pri starej studni sú dve mohutné lipy.

V objekte sídli múzeum Červený Kláštor. Základným poslaním múzea je na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďovať, vedeckými metódami zhodnocovať, ochraňovať, odborne spracovávať, využívať a sprístupňovať zbierkové predmety a dokumentárne a archívne materiály viažuce sa k histórii, pôsobeniu a hmotnému a duchovnému posolstvu Kláštora kartuziánov v obci Červený Kláštor a v sídelnom regióne Horného Spiša - Zamaguria v kontexte histórie, pôsobenia a hmotného a duchovného posolstva rádu kartuziánov a rádu kamaldulov na území Slovenska a Európy a stredovekých kláštorov a mníšskych rádov na území Slovenska.


Pôdorys - Červený Kláštor


Červený Kláštor - pôdorys

Legenda k pôdorysu

A-Kartuziánsky kláštor 1330-1567: 1 - kostol sv.Antona Pustovníka, 2 - Kaplnka Sv.Márie, 3 - Kaplnka Sv.Anny, 5 - Rajský dvor, 6 - Krížová chodba, 7 - Kapitulná sieň, 10 - vnútorné nádvorie, 13 - hospic
B-Kamaldulský kláštor 1711-1782: 1 - kostol sv.Antona Pustovníka, 2 - Kapitulná sieň, 3 - Sakristia, 4 - Veža s archívom, 5 - Rajský dvor, 6 - Krížová chodba, 7 - Kláštorná jedáleň, 8 - Kuchyňa



Fotogaléria


Historické fotografie

Červený Kláštor-história
Červený Kláštor-kresba


Fotografie z r. 2013

Červený Kláštor-Vstupná brána
Červený Kláštor-Pohľad na objekt
Červený Kláštor-Pohľad na objekt
Červený Kláštor-Pohľad na objekt
Červený Kláštor-Pohľad na objekt
Červený Kláštor-Pozostatky budov
Červený Kláštor-Kostol s vežou
Červený Kláštor-Veža so slnečnými hodinami
Červený Kláštor-Nádvorie so studňou
Červený Kláštor-Nádvorie so studňou
Červený Kláštor-Pohľad na objekt
Červený Kláštor-Záhrada s liečivými bylinkami
Červený Kláštor-Pohľad na objekt
Červený Kláštor-Studňa na nádvorí
Červený Kláštor-Pohľad na objekt
Červený Kláštor-Pohľad na objekt
Červený Kláštor-Interiér kláštora
Červený Kláštor-Interiér kláštora
Červený Kláštor-Interiér kláštora
Červený Kláštor-Interiér kláštora
Červený Kláštor-Interiér kláštora
Červený Kláštor-Interiér kláštora



Pošlite nám vaše fotografie - Červený Kláštor


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce Lechnica. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov. Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch reholí – kartuziánov a kamaldulov. .

Červený Kláštor v roku 1319 založil magister Kakaš Berzevici, dedič a v tom čase majiteľ takmer všetkých majetkov na severozápadnom Spiši. Najprv bol Červený kláštor kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 1563 (zakladateľ rehole v r. 1084 sv. Bruno). Prvý kartuziánsky kláštor na Spiši bol vystavaný r.1305 na Kláštorisku pri Letanovciach v Slovenskom raji. Neskôr, keď získali darom obec Lechnicu v Pieninách na založenie druhého kláštora, začali r.1320 pri tejto obci stavať Červený kláštor. Obidva kláštory boli vybudované na odľahlých miestach lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh a získavali postupne od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady (právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci).

V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. V roku 1543 vyplienil kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežný rytier Matej Bašo. Najprv sa mnísi z Kláštoriska presťahovali do Červeného kláštora, ale po jeho vyplienení vojakmi z neďalekého hradu Dunajec (Nedeca) v r.1545 mnísi opustili aj Červený kláštor. Rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. bol r.1563 kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený. Objekt dostal svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol Štefan Thököly, v roku 1625 sa stal vlastníctvom Pavla Rákócziho, ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom. Až začiatkom 18.storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Mattyassovszky, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi – kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora Camaldoli pri Arezze v Toskánsku. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora. Po svojom príchode začali s barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života (venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín). Od roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša hlavne za jej správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775.

Do rozvoja kláštora nepriaznivo zasiahlo nariadenie cisára Jozefa II. z roku 1782 o zrušení niektorých reholí, medzi nimi i kamaldulov. Rehoľníci boli nútení opustiť kláštor, ktorý začal následne pustnúť. Až v roku 1820 František I. Habsburský daroval lechnický kláštor i s jeho majetkami gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Napriek tomu kláštor kvôli nedostatku prostriedkov na jeho obnovu naďalej upadal. Dielo skazy zavŕšil zničujúci požiar v roku 1907. Až zásluhou nadšencov z Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Prešove sa podarilo po roku 1918 opraviť niektoré časti areálu. Napriek tomu bol kláštor do roku 1945 už na ceste k zrúcanine.

Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956. I keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, dostal napokon po oprave v júni roku 1966 kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície Východoslovenského múzea v Košiciach, reštaurácie a ubytovne. V rokoch 1999 – 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR.

V roku 2007 bola ukončená 1. etapa náročných reštaurátorských prác v Kostole sv. Antona Pustovníka a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície. Muzeálna expozícia približuje históriu a kláštorný život spomínaných rádov a vzácne umelecko-historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného Spiša.


Povesti a legendy

Legenda o frátrovi Cypriánovi

Keďže v tajomstvách zeme sa už vyznal, lákal ho vesmír. Pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako operenci, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a na čarovných krídlach, poháňaný láskou ku švárnej pastierke letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem. Na tomto mieste vyrástla skala-veža a tá sa dodnes nazýva Mních.


Video - Červený Kláštor



Použité zdroje a literatúra: KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: sk.wikipedia.org, liptovskematiasovce.fara.sk, muzeumcervenyklastor.sk
Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Červený Kláštor




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA