Holíčsky zámok

Holíčsky zámok, pôvodne gotický vodný hrad, prestavaný na barokovo-klasicistický kaštieľ. Je vysunutý do inundácie rieky Morava, nachádzajúci sa na západnom okraji mesta Holíč, v okrese Skalica.





Navštívil som Holíčsky zámok (36 tu boli)
hore

Historické názvy

Wywar (Nový Hrad), Wywar sive Alba Eccelsia, Holicz, Holych, Holics



Poloha

Holíč, Trnavský kraj


GPS: N48° 48' 31.51",  E17° 09' 25.12"


Nadmorská výška: 168 m



Prístup a okolie

Prístup k Holíčskemu zámku je úplne jednoduchý. Nachádza sa na Zámockej ulici na západnom okraji mesta Holíč. Auto môžeme zaparkovať na veľkom parkovisku, približne na mieste, kde sa stretáva Štúrova ulica s Hviezdoslavovou, no pri troche šťastia i priamo na Zámockej či Bernolákovej ulici pozdĺžne, čo je bezprostredne blízko zámku, alebo ak si nechcete užiť prechádzku, tak aj priamo pred zámkom. Po Zámockej ulici sa teda či už peši alebo autom dostaneme do areálu Holíčskeho zámku. Cestou na zámok však odporúčame odbočku na ulicu J.J.Boora, kde sa nachádzajú Holíčske megality - tzv. slovenský Stonehenge, unikátny komplex monumentálnych opracovaných kultových balvanov s prastarými rytinami.

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Prirodzenú ochranu pôvodnej kamennej veže s obdĺžnikovým opevnenením tvoril močaristý terén. Do tohto areálu bol v 14.storočí pristavaný dvojvežový obytný palác, v 15.storočí rozšírený o ďalšie krídlo. Po renesančnej prestavbe vznikla pravidelná štvorkrídlová dispozícia objektu s arkádovým nádvorím. Z tohto obdobia sa zachoval pás vnútorného opevnenia s kazematmi na nárožiach. V 17.storočí bolo vybudované hviezdicové opevnenie s nárožnými bastiónmi, ktoré s pôvodným opevnením prepojili podzemnou chodbou.

V súčasnosti je zámok, obklopený opevnením, monumentálnou trojkrídlovou budovou s nádvorím. Z reprezentačných priestorov letného cisárskeho sídla sa aj vďaka poštátneniu habsburgského majetku po roku 1918 počas I. ČSR veľa nezachovalo. V zámku zriadili školu a hospodárske budovy a priľahlý park boli využívané na poľnohospodárske účely. Za zmienku stoji zachovaná Čínska sála, ktorej steny pokrývajú kožené maľované tapety s motívmi čínskej krajiny. Kaplnka má barokový vzhľad. Slávnostné neklenuté schodište je zaujímavé svojím technickým riešením samonosnej konštrukcie na štíhlych vysokých stĺpoch. Zaujímavosťou je aj vodná priekopa, ktorá obkolesuje celý zámok.


Pôdorys - Holíčsky zámok


Holíčsky zámok - pôdorys

Fotogaléria


Historické fotografie

Holíčsky zámok-1939
Holíčsky zámok-história
Holíčsky zámok-história
Holíčsky zámok-kresba


Fotografie z r. 2016

Holíčsky zámok-Pohľad na objekt
Holíčsky zámok-Pohľad na objekt
Holíčsky zámok-Pohľad na objekt
Holíčsky zámok-Pohľad na objekt
Holíčsky zámok-Pohľad na objekt
Holíčsky zámok-Pohľad na objekt
Holíčsky zámok-Pohľad na objekt
Holíčsky zámok-Pohľad na objekt
Holíčsky zámok-Pohľad na objekt
Holíčsky zámok-Vodná priekopa
Holíčsky zámok-Vodná priekopa
Holíčsky zámok-Vstup do zámku
Holíčsky zámok-Okolie zámku
Holíčsky zámok-Tabačiareň
Holíčsky zámok-Hosp. budova
Holíčsky zámok-Okolie zámku
Holíčsky zámok-Interiér zámku
Holíčsky zámok-Interiér zámku
Holíčsky zámok-Interiér zámku
Holíčsky zámok-Interiér zámku
Holíčsky zámok-Interiér zámku
Holíčsky zámok-Interiér zámku
Holíčsky zámok-Interiér zámku
Holíčsky zámok-Interiér zámku



Pošlite nám vaše fotografie - Holíčsky zámok


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Hrad sa v písomných prameňoch spomína od r.1256 pod názvom Wywar, teda Nový hrad. Pravdepodobne už začiatkom 13.storočia kráľ Ondrej II. načas obdaril pozemkami šľachtica Kemyna. Keď okolité územie zabral Matúš Čák Trenčiansky, hrad sa stal základňou jeho vojenských výbojov na Moravu. V tej dobe bol hrad obohnaný vodnými priekopami. Napriek tomu sa po Matúšovej smrti podarilo hrad obsadiť českej posádke v r.1332. Keď sa potom hrad stal opätovne uhorským majetkom, zostal až do konca 14.storočia v správe kráľovských kastelánov. V tejto dobe došlo k výraznej prestavbe hradu.

Na sklonku 14.storočia získal hrad od Žigmunda Luxemburského Stibor zo Stiboríc a potom až do r.1489 bol majetkom Šlikovcov. Od r.1489 už bol hrad v rukách Czoborovcov, ktorí hrad prestavali na štvorkrídlový renesančný zámok. V r.1627 dobyli Holíč vojská Gabriela Bethlena a bojovali oň aj Turci. V roku 1736 predal Jozef Czobor panstvá v Holíči a v Šaštíne Františkovi Lotrinskému, čím sa objekt stal majetkom Habsburgovcov, ktorí si tu v rokoch 1749-1754 vybudovali letné cisárske sídlo. Renesančný zámok sa potom prestaval na trojkrídlový neskorobarokový komplex.

V roku 1918 prešiel holíčsky zámok do rúk československého štátu. V hlavnom objekte bola zriadená škola, priľahlé budovy a park boli využívané na poľnohospodárske účely. V roku 1970 vyhlásili kaštieľ za kultúrnu pamiatku. Od r.1974 sa uskutočňovala jeho obnova pre nové spoločenské využitie, neskôr bolo viac zámerov na obnovu zámku, no žiaden sa nedotiahol do konca. Dnes je zrekonštruovaná priľahlá budova tabačiarne, ale samotný objekt zámku nie je v ideálnom stave. Situáciu zachraňuje sčasti interiér, najmä Čínska sála, jedna z najreprezentatívnejších miestností zámku.


Povesti a legendy

Povesť o bielej panne

Kedysi dávno bol majiteľom holíčskeho zámku bohatý šľachtic. Zámok si veľmi obľúbil, prestaval, nádherne zariadil, aby v ňom mohol žiť spokojne a šťastne so svojou manželkou a dcérou. No zo všetkých skvostov sa netešil dlho, vypukla vojna, odišiel do cudzích krajín a viacej sa nevrátil. Ovdovelá majiteľka trávila väčšinu dňa v zámockej kaplnke pri modlitbách. Služobníctvo muselo chodiť potichu po chodbách, okenice zostali pozatvárané, zámok onemel. Len krásna dcéra nebohého hradného pána si matkin smútok k srdcu nebrala. Každý deň chodila na zábavy do mesta a na okolité panstvá. Matka jej často dohovárala, aby svoju mladosť nepremárnila v márnivých a povrchných svetských zábavách, ale aby myslela i na svoju dušu. No rozmaznané a bujné dievča si matkinho žiaľu a prosieb nevšímalo. Raz – na Turíce – márne očakávala hradná pani dcérin návrat z plesu. Slnko bolo už vysoko na oblohe, služobníctvo bolo už všetko zhromaždené v tmavej zámockej kaplnke, zvon už tretí raz zval k pobožnosti a staručký kňaz čakal už len na dcérin príchod, aby mohol začať svätú omšu. Čakal márne. K hradnej pani kľačiacej pri oltári pribehol zadychčaný sluha a oznámil jej, že panna sa teraz najlepšie zabáva a na pobožnosť nepríde. Hradná pani, v zúfalstve nad dcérinou bezbožnosťou, prudko vstala a prekliala svoju dcéru slovami:

Nech sa bezbožnica prepadne do hlbín zeme a ani po smrti nech nenájde pokoja, ktorým za živa tak pohŕdala! Sotva túto kliatbu dopovedala, padla do mdlôb, z ktorých sa už viacej neprebrala. Krutá matkina kliatba sa vyplnila. Od toho času sa v zámku za daždivých a búrlivých nocí zjavuje biely mátožný prízrak zakliatej panny. Vychádza z podzemného sklepenia a širokým schodiskom vystupuje do prvého a druhého poschodia. V jednej ruke nesie horiacu sviecu, v druhej striebornú misu. Kvíli a narieka po zámockých izbách a chodbách a slzy jej padajú do striebornej misy. Až sa vraj misa naplní slzami ľútosti a pokánia, nešťastnica dosiahne pokoja a dostane sa jej odpustenia. No nestane sa tak nikdy. Vždy nad ránom sa z podzemných chodieb vyrúti veľké čierne psisko, vyrazí jej z ruky už takmer slzami naplnenú misu a vypije ich.


Video - Holíčsky zámok



Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, WEB: zahorie.sme.sk, sk.wikipedia.org, holic.sk, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Holíčsky zámok




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA