hrad Muráň

Zrúcanina hradu na výraznom vrchu Cigánka s bralnou čiapkou dolomitických vápencov, v Muránskej planine Spišsko-gemerského krasu, situovaný nad obcou Muráň.





Navštívil som hrad Muráň (5 tu boli)
hore

Historické názvy

Mwran, Muran, Moranalya, Podmurany, Murány, Murányalja, Unter-Muran



Poloha

Muráň, Banskobystrický kraj


GPS: N48° 45' 35.60",  E20° 03' 39.46"


Nadmorská výška: 935 m



Prístup a okolie

Existuje mnoho možností prístupu k hradu Muráň. Treba však počítať s tým, že patrí k jedným z najvyššie položených hradov. Jednou z možností je výstup priamo z obce Muráň. V centre obce, hneď vedľa obecného úradu je smerová tabuľa k hradu Muráň, odkiaľ vedie cesta až po Veľkú Lúku. Po červenej turistickej značke (cesta Márie Széchy) sa k chate pod hradom dostaneme asi za hodinu až hodinu a pol. Záleží aj od toho, či sa zastavíme pri paneloch náučného chodníka. Od smerovej tabule pôjdeme kúsok po asfaltke a potom odbočíme doprava na lesnú cestičku. V prípade, že si chceme veľký kus cesty uľahčiť, je možné sa k Veľkej Lúke dostať aj autom, no je potrebné si vybaviť povolenku buď na obecnom úrade, alebo v infocentre v obci. V takom prípade sa vydáme úzkou asfaltovou cestou, ktorá začína rovnako ako červená trasa a potom sa odkáňa vľavo. Hlavne treba byť opatrný, keďže cesta je pomerne úzka a premávka je obojsmerná. Od Veľkej Lúky však musíme ísť už len peši po lesnej cestičke - modrej turistickej trase. Kupodivu, takmer celú cestu budeme klesať nadol, až zhruba po 30 minútach dôjdeme k chate, kde sa počas sezóny môžeme občerstviť. Odtiaľto už nasleduje náročnejšie asi 15-20 minútové stúpanie až k hradnej bráne.

Ďalšou z možností výstupu je túra po červenej značke z Muránskej Huty. Jediné výrazne stúpanie asi 150 metrov prekonáme na prvom úseku z Huty po kríženie s modrou značkou Pod Skalou. Ďalej pokračujeme po lesnej ceste a zvlnenou rovinkou sa dostaneme na severný okraj Veľkej Lúky. Odtiaľ už pokračujeme tak, ako to bolo opísané vyššie.

Asi najpohodlnejším výstupom na hrad je výstup zo sedla Javorinky. Začiatok je trochu nižšie od sedla, na gemerskej strane, z parkoviska pri hlavnej ceste Muráň - Červená Skala. Po modrej a neskôr červenej turistickej značke sa po spevnenej ceste bez výraznejšieho stúpania dostaneme na Veľkú Lúku. Pravdepodobne je možné využiť povolenku na vstup autom aj z Javorinky, no radšej si to overte v infocentre, ak plánujete výstup autom.

Na hrad vedie turistický chodník aj z križovatky hlavnej cesty Muráň - Červená Skala s odbočkou na Prednú Horu. Po žltej značke sa dostaneme ku kríženiu s modrou značkou tesne pred chatou pod hradom.

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Pôvodný stredoveký hrad zaberal JZ výbežok vrcholovej plošiny chránený z troch strán skalnými stenami obmurovanými hradbou. Na rozsiahlom nádvorí stálo niekoľko budov. Veľké nádvorie obklopovalo opevnenie, ktoré sledovalo tvar terénu. Na jeho severovýchodnej strane bolo niekoľko kruhových bášt, na západnej strane boli hranolové bašty. Keďže hrad bol ťažko prístupný, vybudovali v jednej hranolovej bašte mechanický výťah, ktorý využívali aj na dopravu diel a iných bremien. Vstupná veža je gotická, v jej interiéri je kamenná sedília (sedadlo). Hlavnú obytnú funkciu plnil palác s pristavanou kaplnkou. Druhá obytná budova sa nachádza pri južnej hradbe a tam je aj druhá kaplnka. Rozoznateľné sú aj zvyšky hospodárskej budovy, gápľa a ďalších objektov. Na jednom z múrov je viditeľná renesančná nárožná listová a esovitá sgrafitová ornamentika.

Úprava okolia a pokusy o konzerváciu hradných ruin prispeli k čitateľnosti jednotlivých budov rozmiestnených po rozsiahlom nádvorí. V roku 2005 sa uskutočnila pomerne rozsiahla rekonštrukcia hradu, v rámci ktorej boli postavené dve vyhliadkové plošiny. Tiež bola zrekonštruovaná hradná brána.


Pôdorys - hrad Muráň


hrad Muráň - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - včasnogotický hrad, 2 - obytná veža, 3 - cisterna, 4 - stajne, 5 - vstupná vežovitá brána, 6 - strážny objekt, 7 - hlavný palác, 8 - budova dôstojníckych bytov, 9 - čeľadník, 10 - južný palác, 11 - kaplnka, 12 - skladisko, 13 - cisterna, 14 - pekáreň, 15 - mlyn, 16 - studňa, 17 - miesto strojového výťahu, 18 - bastión



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Muráň-história
hrad Muráň-história
hrad Muráň-história
hrad Muráň-rytina


Fotografie z r. 2017

hrad Muráň-Vstupná brána
hrad Muráň-Vstupná brána
hrad Muráň-Vstupná brána
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Cigánska veža
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Veľký palác
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Koháryho hosťovský palác
hrad Muráň-Koháryho hosťovský palác
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Stajne pre kone
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Pohľad na objekt
hrad Muráň-Pohľad od chaty pod hradom
hrad Muráň-Pohľad od chaty pod hradom



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Muráň


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Najstarší písomný údaj o hrade Mwran (Muráň) sa viaže k roku 1271, keď ho Štefan V. daroval krajinskému sudcovi – comesovi Mikulášovi Gunicovi ako súčasť jelšavského panstva. Od roku 1321 vlastní hrad rod Rátol. Okolo roku 1429 páni z jelšavského rodu a potomkovia Rolanda vymreli a hrad prešiel do kráľovských rúk. Asi v r.1440 obsadili Muráň žoldnieri Jána Jiskru, ktorí tu zotrvali takmer dve desaťročia a postavili niekoľko fortifikačných objektov. V roku 1461 pri likvidácii bratríckeho hnutia kráľ Matej Korvín vyslal proti Jiskrovi vojsko na čele so Sebastianom Rozgonyim. Jiskra s pomocou cisára Fridricha III. – v roku 1461 ešte raz povstal proti kráľovi Matejovi, ale v roku 1462 sa vzdáva a hrad sa stáva kráľovským majetkom.

Kráľ daroval Muránsky hrad Štefanovi Zápoľskému. Ten ho prepustil svojmu vernému prívržencovi Jurajovi Tornalimu, po smrti zdedil majetok jeho štvorročný syn Ján a správcom sa stáva Matej Bašo. Matej Bašo sa smutne preslávil ako lúpežný rytier. Hneď ako sa dostal ku správcovstvu, snažil sa hrad zaistiť pre seba, preto poslal mladého Jána do Poľska, odkiaľ sa už nikdy nevrátil. Hrad obsadil a vyhlásil sa za jeho pána.

Aby mohol znášať veľké náklady spojené s vydržiavaním vojska podnikal lúpežné výpravy do širokého okolia, drancoval a zabíjal. Vykradol kostol v Rimavskej Sobote, vyraboval kláštor v Hrabušiciach. Jemu sa pripisuje vyplienenie kláštora Lapis Refugii. Na hrade razil falošné mince. Kráľ Ferdinand v roku 1548 vydal rozkaz na jeho chytenie a uväznenie. Touto úlohou poveril krajinský snem pána Krásnej Hôrky – Františka Bebeka. Kráľovská trestná výprava pod vedením grófa Mikuláša zo Salmu hrad v roku 1549 za pomoci hradnej posádky obsadila, ale Bašovi sa podarilo utiecť. V Telgárte ho však chytili pastieri, spoznajúc v ňom presláveného lúpežného rytiera – pána hradu Muráň a postrach širokého okolia. Spútaného ho priviedli späť na hrad, tu bol odsúdený na smrť a rozsudok sa hneď aj vykonal.

S vykorenením Bašovského rodu sa Muráň a jeho okolie dostalo do bezpečia. Na hrade zostalo kráľovské vojsko, menovaným kapitánom sa v rokoch 1565 – 1585 stal Melchior Maschko a v rokoch 1585 – 1594 Július Herberstein, potom Ján Rotthal. Podľa stoličných zápisníc ešte v roku 1610 rodina Rotthalovcov vládla na Muráni.

Gróf Tomáš Széchy, hlavný župan gemerskej stolice hrad v roku 1612 aj so všetkými priľahlými pozemkami. Po Tomášovi vládol na hrade jeho syn Juraj, ktorý s manželkou Máriou Drugeth de Homonnay mali deväť detí: Jána, Petra, Samuela, Juraja, Máriu, Barbaru, Katarínu, Evu a Magdalénu. Zo synov sa ani jeden nedožil dospelosti, ako aj dcéra Magdaléna. Z detí sa najviac preslávila najstaršia dcéra Mária, známa ako Muránska Venuša. Jej meno je najviac späté s históriou hradu. Ako veľmi mladá sa v Jelšave zosobášila so Štefanom Bethlenom, hradným kapitánom. Žili spolu krátko, ich dve deti, aj on sám zomreli. Mária Széchy mala iba 22 rokov, keď sa opäť vydala.

Štefan Kún sa jej vzhľadom ani inteligenciou nemohol rovnať. Mária bola krásna, so sklonom k poézii, ale aj výborná jazdkyňa so záľubou v domácich prácach. Vraj vedela po slovensky. Zakrátko od Kuna ušla na hrad Déva, kde ju vlastný manžel obliehal s vojskom. Odolala mu a dala sa s ním rozsobášiť, čo bolo v tom čase výnimočná udalosť.

Mária Széchy žila na hrade so svojou mladšou sestrou Evou a jej manželom Illésházym, prívržencami stavovského povstania Juraja Rákócziho. Mária bola prívrženkyňa kráľa. Keď sa zoznámila s fiľakovským kapitánom Františkom Wesselényim, obaja pripravili plán na získanie hradu. Tento sa im úskokom podarilo uskutočniť. Medzi Máriou a Wesselényim už počas manželstva so Štefanom Bethlenom bol vzťah. Wesselényi žil v manželstve s bohatou Žofiou Bosnyákovou – najmladšou dcérou Tomáša Bosnyáka, pána fiľakovského hradu. Otec Márie bránil pomeru medzi jeho dcérou a Wesselényim, ktorý bol odhodlaný opustiť svoju vieru a rozviesť sa so Žofiou. Dobrodružný začiatok novej éry sa začal povrazom, ktorý Mária vyhodila z okna hradu. Wesselényi s vybranými spoločníkmi horko ťažko našli povraz a začali sa šplhať k zažatej svieci v okne hradu. Štastlivo sa dostali do svetnice, kde ich pochytali a zatvorili do temnice.

Takto muránsky hrad vypadol z rúk Rákócziho. Keď Wesselényi získal hrad, dal sa s Máriou v r.1644 zosobášiť a tým sa stal pánom Muráňa. Kráľ Ferdinand ho podporoval a v roku 1655 ho vymenoval za palatína krajiny. Toto obdobie bolo vrcholom slávy Muránskeho hradu, nastalo zlaté obdobie Muránskeho panstva. Zakrátko bol Wesselényi povýšený do grófskeho stavu, bol v tom čase druhá najvýznamnejšia osoba po kráľovi a muránska Venuša bola v Uhorsku prvou ženou po kráľovnej.

Hrad bol prestavaný s nebývalou pompou a nádherou. V tom čase tu vznikli všetky barokové stavby a nákladne bol prestavaný aj renesančný Széchyovský palác.

Ferdinandov nástupca, kráľ Leopold I., pretože nedodržiaval Zlatú bulu vydanú kráľom Ondrejom II., si pobúril proti sebe šľachtu celej krajiny. Wesselényi sám zorganizoval sprisahanie proti kráľovi, to však bolo prezradené. Wesselényi sa utiahol do Slovenskej Ľupče, v r.1667 zomrel. Leopold I. vydal v roku 1670 nariadenie na obsadenie Muránskeho hradu a kráľove vojská ho obsadili v auguste roku 1670. Veliteľom hradu bol Juraj Móric Kotulinský, ktorý surovo a bezohľadne zaobchádzal s Máriou, neskôr ju uväznil a jej majetok bol zrabovaný. V rokoch 1671 – 1676 bola internovaná vo Viedni, vyslobodiac sa z väzenia odchádza Mária k svojmu švagrovi Ladislavovi Csákymu do Kőszegu, kde prežila posledné tri roky svojho života a 18. Júla 1679 zomrela. Jej smrťou zhasla hviezda Muránskeho hradu.

V r.1678 a 1683 si hrad podmanil Imrich Thököly. V r.1677 sa spojil s Abalfym a viac krát zvíťazil nad cisárskym vojskom: Po porážke Turkov pri Viedni 1684 za pomoci poľskeho kráľa Sobieskeho sa hrad znovu dostal do rúk cisára. Po roku 1688 končí moc Thökölyovcov tým, že na Muráni boli vymenovaní za kráľovských komisárov Krištof Breiner a Pavol Medňanský.

Krutý osud zasiahol hrad, keď v roku 1702 požiar úplne zničil všetky obydlia. Avšak písomnosti svedčia o tom, že už roku 1706 bol znovu opravený. Rokom 1710 sa končí aj kurucká vláda nad hradom. Neskôr ho obsadil František Rákóczi II., ktorý ho daroval svojmu vernému generálovi Mikulášovi Berčénimu.

Cisár Karol VI. v roku 1720 s večným právom daroval hrad Štefanovi Kohárymu za služby, ako posledný z tohoto rodu nemal syna a tak jeho jediná dcéra Mária-Antónia sa vydala za Ferdinanda Juraja – knieža zo Sasko-Coburg-Gothy v roku 1816. Tým celý majetok pripadol kniežaťu Coburg-Koháry.

Posledným obyvateľom hradu bol 84 ročný vyslúžilý vojak. Býval v dome ešte v roku 1820. Dom bol v 60-tich rokoch 20. Storočia zachovaný. Rokom 1928 prevzal majetky za protihodnotu do vlastníctva štátny pozemkový úrad ČSR.


Povesti a legendy

Cigánka

Podľa povesti sa hradný kapitán zaľúbil do cigánky a vzal si ju za ženu. No ona si nevedela odvyknúť od predošlého života a vždy, keď muž nebol doma, privolala na hrad svoju rodinu. Preobliekla sa do cigánskych šiat, nakládla oheň, po cigánsky piekla a zabávala sa. Po čase sa o tom kapitán dozvedel. Povedal svojej žene, že sa na hrad vráti až neskoro v noci, ale z hradu neodišiel. Ženu prichytil pri čine a manželku hodil do priepasti. Od toho času sa hradná skala volá Cigánka.

Muránska Venuša

Mária Széchy, pre svoju krásu prezývaná aj Muránska Venuša, bola aj mimoriadne odvážna žena. Hrad pod jej velením odolával všetkým útokom cisárskych vojsk. Ich vodca František Wesselényi Máriu nenahovoril na kapituláciu ani pri osobnom stretnutí. Očarený jej zjavom však zaútočil proti nedobytnej pevnosti amorovým šípom. Ponúkol Márii svoje srdce. Po odpoveď mal prísť o polnoci na hrad spusteným povrazovým rebríkom. Tu padol do zajatia a bol postavený pred voľbu smrti alebo večného zväzku s obdivovanou ženou, avšak pod podmienkou zrady cisára. Výberom tejto možnosti obstál v skúške, získal ruku Muránskej Venuše a s ňou i hrad, ktorý ešte tej noci obsadilo jeho vojsko.


Video - hrad Muráň



Použité zdroje a literatúra: KOLLÁR D., NEŠPOR J., Kultúrne krásy Slovenska. Hrady najkrajšie zrúcaniny. Bratislava : DAJAMA 2007, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, PISOŇ Š. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Martin : Osveta 1977, WEB: http://www.npmp.sk, sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Hrad je verejnosti prístupný, no ak sa chcete dostať na Veľkú lúku autom, je potrebné si vybaviť povolenku.

Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

  • Jozef
  • 07.06.2017 23:21
  • hrad Muráň


Ďakujeme starostovi obce Muráň za ochotu a vybavenie povolenky aj mimo hlavnej sezóny.



Pridať komentár k objektu
hrad Muráň




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA