Trasa 1: Z hlavnej cesty vedúcej cez Brekov odbočíme hneď za Reštauráciou pod hradom vľavo, kde začína žltá turistická trasa, a ďalej po ceste až po prvú odbočku, po ktorej to vezmeme do ľava. Pokračujeme po ceste ďalej a onedlho sa už dostaneme k cintorínu, kde opäť odbočíme vľavo a o pár metrov ďalej sa nachádza parkovisko. Odtiaľto sa peši dostaneme na hrad mierne náročným stúpaním.

15-20 min +108m/0m
parkovisko

Trasa 2: Neznačenou trasou takmer pri začiatku obce Brekov v smere od Strážskeho. Po pár metroch druhá odbočka vľavo od hlavnej cesty. Vedie tu cesta súbežná s hlavnou cestou, kde môžeme odstaviť auto a odtiaľ peši juhovýchodným svahom hradného vrchu. Dostaneme sa ňou o malú chvíľu do plytkého sedla, kde odbočíme doprava. K hradnej zrúcanine to máme odtiaľ už len pár metrov.

25-30 min +126m/0m
parkovisko

Zachovala sa mohutná západná vstupná brána predhradia, na ktorú nadväzuje zvyšok obrannej priekopy. Pôvodný hrad mal pôdorysnú dispozíciu v tvare oválu, na JZ deformovaného nárožím. Severnú časť objektu zaberá nádvorie s obytnými budovami. Jadro hradu bolo rozšírené o východnú prístavbu pravdepodobne s kaplnkou a o severné predhradie. vstupnú bránu do tohto predhradia zabezpečovala podkovovitá bašta a prístup v druhom predhradí chránili dve polygonálne bašty. Vonkajší val objektu je pozostatkom slovanského hradiska z 9-10.storočia.

Priamo pod hradom sa nachádza menšie múzeum s expozíciou vykopávok a nálezov z hradu. Na hrade sa pracuje. V prípade záujmu vás sprievodkyňa povedie po hrade a poukazuje i hradnú pivnicu.

Predchodcom stredovekého hradu Brekov bolo neveľké slovanské hradisko z 9.-10. storočia. Hrad sa prvý raz spomína v r.1307, keď ho od michalovskej vetvy Kaplonovcov získal Peter, Petényov syn. Po protikráľovskej vzbure v r.1316, ktorej účastníkom bol aj Peter, hrad obsadili kráľovské vojská a v r.1321 ho Karol Róbert daroval šľachticom Drugethovcom z Humenného. Vlastníkom sa stal Filip Drugeth.

Počas poľských vojenských vpádov na východe v druhej polovici 15. storočia bol hrad dôležitým článkom obrany. Kráľ Matej Korvín vtedy vymenoval za kapitána severovýchodných oblastí Uhorska Štefana Zápoľského a v r.1488 sa stal aj kastelánom hradu. Pravdepodobne počas jeho pôsobenia bol hrad aj opevnený. Po vymretí Jagellovcov sa rozpútali dynastické boje a v r.1526 bol Brekov oporou vojsk Štefanovho syna Jána Zápoľského. Štefan Drugeth (jeho matka Kristína Zápoľská bola nevlastnou sestrou zvoleného kráľa) bol na strane príbuzného. No spor dvoch vladárov nevyriešila ani Jánova smrť. Časť šľachty si zvolila za panovníka jeho syna Jána Žigmunda a boje opäť začali. Medzitým v r.1558 hlavný kapitán kráľovských vojsk Ferdinanda I., Imrich Telekessy, hrad dobyl. Pri obnove bolo zlepšené opevnenie hradu vybudovaním polygonálnych bášt.

Po vypuknutí Bethlenovho povstania v r.1619 povstalecké vojská obsadili hrad a Gabriel Bethlen ho v r.1624 daroval Jurajovi Széchymu. No už o rok ho kvôli krutosti zavraždili jeho vlastní sluhovia. Jeho vdova Mária Drugeth potom vrátila hrad svojmu rodu. V ďalšej vlne povstaní však hrad v r.1644 opäť dobyli a spustošili povstalci, tentoraz pod vedením Juraja I. Rákócziho. Hrad bol obnovený už len čiastočne a značné škody utrpel aj v poslednej fáze Thökölyho povstania v r.1684. Niektoré jeho časti síce boli obývateľné ešte aj v r.1698, ale hrad už postupne zanikal.

Od roku 2009 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu občianskym Združením na záchranu Brekovského hradu.

Povráva sa

Za temných nocí sa v zrúcanine zjavuje prízrak čierneho koňa. Je to údajne hradný pán Barkóczi, ktorého koniar Mišo preklial, keď mu odňali jeho milovaného pejka. koníka bili, trápili hladom a priahali do ťažkých fúr.

Arkur a Barkó

Zlý lúpežný rytier Arkur raz na poľovačke zablúdil v hlbokej hore. Prišiel k lesnému zrubu, kde stretol krásne dievča. Dievčina mu padla do oka, zaľúbil sa do nej a vzal si ju za manželku. Na skalnom vrchu, kde ju stretol, prikázal vystavať hrad ako svadobný dar svojej žene, ktorý pomenoval jej menom Barkó - maďarský názov Brekova. Prívetivá hradná pani si čoskoro získala náklonnosť všetkých ľudí. Usilovne zbierala liečivé byliny a pomáhala trpiacim. Pod jej vplyvom sa zmenil i divoký Arkur. Zanechal lúpenie a stal sa starostlivým hospodárom, ktorý dokonca dbal o bezpečnosť celého kraja.