kaštieľ, panské sídlo
Ruiny panského sídla, ktoré bolo v minulosti mylne označované ako hrad, sa nachádzajú na malej vyvýšenine priamo v obci Holumnica
Holumnica, Prešovský kraj
GPS: 49.233,
20.527
605 m n. m.
Z hlavného ťahu medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou, pred mestom Podolínec, odbočíme vpravo, prejdeme cez most ponad rieku Poprad až do obce Holumnica. Celý čas prechádzame hlavnou cestou, na pravej strane minieme malý kostolík, obecný úrad a kúsok ďalej je vpravo pri ceste miesto na parkovanie (oproti ďalšiemu kostolíku). Odtiaľto pokračujeme pár metrov ďalej peši až k úzkej uličke, ktorá vedie vľavo - takmer hneď oproti je drevený mostík cez Holumnický potok. Táto krátka ulička medzi domami vedie až k ruinám.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Holumnica - 0.4 km, Podolínec - 2.7 km, Toporec - 4.6 km, Strážky - 8.6 km, Kežmarský hrad - 12.4 km, Ľubovniansky hrad - 15.5 km
Objekt mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 20 x 30 metrov a pozostával z troch podlaží. Prvé podlažie, dnes zasypané nánosmi, slúžilo na hospodárske a skladové účely, o čom svedčí zachovaná oblúková zaklenutá miestnosť čiastočne zapustená pod terén.
Druhé podlažie, dnes považované za prízemie, malo reprezentatívnu funkciu. Na jeho západnej stene sa zachovali gotické okenné ostenia, ktoré sa smerom dovnútra rozširujú. Priestory pravdepodobne tvorili dve väčšie miestnosti, oddelené kamennou priečkou, ktoré slúžili na spoločenské a obytné účely.
Tretie podlažie plnilo obrannú funkciu, čo dokazujú malé štrbinové strieľne v hornej časti západnej steny. Tenké múry však naznačujú, že stavba bola určená predovšetkým na bývanie a reprezentáciu. Fasáda panského sídla bola kedysi celá omietnutá na bielo a dodnes je viditeľný drevený prvok pôvodnej strešnej konštrukcie.
V blízkosti stavby sa pravdepodobne nachádzal hospodársky dvor, najskôr na západnej alebo južnej strane, kde terén klesá. Architektúra objektu spája renesančné štýlové prvky s drobnými obrannými detailmi.
Historické a iné názvy: Nova Lompnicha, Noglumnicha, Magna Lomnitz, Holemnicz, Polomnitz, Holomnica, Hollólomnic, Holumnitz, Holumnický hrad
O tejto zrúcanine sa zachovalo len veľmi málo informácií. Staršia literatúra a mnohé zdroje tento objekt označujú ako hrad, no v tejto lokalite s najväčšou pravdepodobnosťou žiadny hrad nestál. Posledné výskumy potvrdili, že ide o jedno z prvých renesančných šľachtických sídiel na Spiši, typovo podobné objektu v Betlanovciach.
Presnejšie označenie je panské sídlo (castellum). Stavba vznikla ako obytné sídlo šľachty so základnými fortifikačnými prvkami (nárožné veže, strelné otvory), no nikdy neslúžila ako plnohodnotná vojenská pevnosť. Zároveň ešte nemala charakter vyspelých reprezentačných kaštieľov, ktoré vznikali v neskoršom období. Ide teda o menší typ šľachtického sídla.
Panské sídlo malo obdĺžnikový pôdorys a pozostávalo z troch podlaží, pričom tretie podlažie malo obrannú funkciu, o čom svedčia strelné otvory v hornej časti západnej steny. Názov objektu vznikol pravdepodobobne spojením slov Holló (havran) a Lomnica.
Panské sídlo dal pravdepodobne postaviť niekedy po roku 1546 Juraj Sutha ako blokovú stavbu s centrálnym vstupným rizalitom a spomínanými fortifikačnými prvkami v podobe strieľní v podstreší. Posledným stálym obyvateľom panského sídla bol zrejme Štefan Rhédey, manžel Anny, dcéry Juraja Suthu, inak Csallóközi. Po jeho smrti v roku 1646 boli majetky rozdelené medzi príbuzenstvo.
História panského sídla sa spája aj s tromi šľachtickými rodmi – Berzeviczy, Ujházy a Görgey. Presné záznamy neexistujú, vychádza sa len z iných historických dokumentov a z najnovších výskumov. Najneskôr do polovice 17. storočia pristavali k východnej fasáde prístavbu, ktorá slúžila zrejme na hospodárske účely.
Spomínané rodiny opustili panské sídlo niekedy počas 17. storočia, keď v obci postavili pohodlnejšie a väčšie panské sídlo v neskororenesančnom štýle. Pôvodná budova však mohla zostať naďalej využívaná, buď ako obytný priestor pre niektorého člena rodiny, alebo jednoducho ako hospodárska stavba, napríklad sklad či sýpka.
Po vymretí rodov z Holumnice ich rodové sídla postupne zanikli.
V roku 1730 sa objekt už popisuje ako základy panského sídla bez strechy. Panské sídlo už nebolo nikdy obnovené a neboli na ňom zachytené žiadne iné stavebné etapy.
Začiatkom roka 2022 sa uskutočnila prvá obhliadka pamiatkármi, po ktorej došlo k odstráneniu náletových drevín. V polovici roka prebehlo fotogrametrické zameranie objektu a ešte v tom istom roku začala obnova pamiatky, ktorú sprevádzal archeologický výskum. Okrem preskúmania obvodových múrov bol z väčšej časti odstránený aj suťový zával v severozápadnej miestnosti suterénu.
V roku 2023 sa v panskom sídle uskutočnil architektonicko-historický výskum, ktorý viedli Michaela Haviarová a Tomáš Haviar. Súčasťou tohto výskumu bol aj archívny výskum (Tomáš Janura), dendrochronologický výskum (Mojmír Choma), fotogrametria, digitalizácia a vytváranie 3D polygonálnych referencovaných modelov (Peter Ďurica) a zameriavanie na základe fotogrametrie (Tomáš Haviar).
Aj počas realizácie architektonicko-historického výskumu prebiehal archeologický výskum (Archeo s.r.o.), pričom nálezy týkajúce sa architektúry boli zohľadnené v rámci tohto výskumu.
V rokoch 2023 a 2024 prebehla stabilizácia múrov panského sídla a rekonštrukčné práce, ktoré sa zameriavali na časť suterénu, kde bola doplnená chýbajúca klenba, ako aj na severnú a západnú stenu, pričom južný úsek už bol dokončený. Práce pokračovali na severnom úseku západnej steny.
Panské sídlo disponuje šiestimi klenutými podzemnými priestormi. Štyri boli zachované, piaty bol v rámci obnovy vyčistený a posledný je ešte zavalený sutinou.
Nie sú dostupné žiadne povesti.
Momentálne žiadne príspevky.
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.