Zrúcanina hradu sa nachádza priamo v obci Holumnica. Z hlavného ťahu medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou pred mestom Podolínec odbočíme vpravo, prejdeme cez most ponad rieku Poprad a onedlho sme v obci Holumnica. Celý čas prechádzame hlavnou cestou vedúcou cez obec, na pravej strane neskôr minieme malý kostolík. Pokračujeme stále ďalej, vpravo potom minieme miestny obchod, obecný úrad a kúsok ďalej je vpravo pri ceste miesto na parkovanie (oproti ďalšiemu kostolíku). Odtiaľto už vidieť zrúcaniny Holumnického hradu.

Tu môžeme odstaviť auto, a vyberieme sa kúsok peši, až dôjdeme k uličke, ktorá vedia vľavo - takmer hneď oproti je drevený mostík cez Holumnický potok. Táto krátka ulička vľavo pomedzi domami vedie až k zrúcanine.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Podolínec - 2.7 km, Kežmarský hrad - 12.4 km, Ľubovniansky hrad - 15.5 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Hrad má štvorcový pôdorys. Jeho trojpodlažné obvodové múry majú štrbinové strieľne a zvyšky renesančnej polkruhovej štítkovej atiky. O tejto zrúcanine vieme len veľmi málo, dokonca o hrade sa vo vačšine prípadov nezmieňuje ani literatúra. Práve preto sa objavujú aj špekulácie, či to bol vôbec hrad. Objekt totiž nezodpovedá ani architektúrou ani typologicky stredovekej fortifikácii. Objekt v Holumnici je bloková bezvežová stavba, ktorá mohla slúžiť aj ako panské šľachtické sídlo - kaštieľ, ktorý mal v podstrešnom priestore - v polkruhovej atike štrbinové strielne.

Okolie je husto zarastené vegetáciou, ktorá z väčšej časti rozvaliny zakrýva. To nasvedčuje, že múry sa rozpadli už dávnejšie. Na juhovýchodnej strane stavby je vyvýšenina, ktorá môže ukrývať suť a zvyšky múrov. Na čelnej stene sú vidieť stopy po pavlači, z interiérovej strany sú zreteľné niky. Niekde na múroch sú zachované aj omietky.

Pôdorys - Holumnický hrad

O tejto zrúcanine sa zachovalo len veľmi málo. Bola to goticko-renesančná pevnosť, ktorá mala pravdepodobne chrániť údolie Lomnického potoka. Názov vznikol pravdepodobobne spojením slov Holló a Lomnica. Hrad bol postavený pravdepodobne na prelome 15. a 16. storočia a dala ho postaviť niektorá z rodín Berzeviczyovcov, Ujházyovcov alebo Görgeyovcov. Presné záznamy neexistujú, vychádza sa len z iných historických dokumentov. Objekt opustili niekedy v 17. storočí, keď si v obci vybudovali pohodlnejší a reprezentačnejší kaštieľ. Budova však bola využívaná aj naďalej, či už ako obytné sídlo niektorého člena z rodín, alebo len ako úžitková budova - sklad, sýpka a pod. Dodnes však nebol vykonaný žiadny archeologicko-pamiatkový výskum, ktorý by tieto informácie definitívne spresnil.

Zrúcanina je voľne prístupná