Ľubovniansky hrad

Sčasti zachovaný hrad pri meste Stará Ľubovňa, ktorý na vápencovom brale vytvára dominantu Ľubovnianskej kotliny v Spišsko-šarišskom medzihorí.





Navštívil som Ľubovniansky hrad (15 tu boli)
hore

Historické názvy

Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo, Ólubló



Poloha

Stará Ľubovňa, Prešovský kraj


GPS: N49° 18' 55.03",  E20° 41' 58.13"


Nadmorská výška: 650 m



Prístup a okolie

Ľubovniansky hrad sa nachádza kúsok od mesta Stará Ľubovňa, neďaleko mestskej časti Podsadek, za obcou Pasterník. Z hlavnej cesty Popradská, ktorá prechádza Starou Ľubovňou odbočíme na Zámockú ulicu, a pôjdeme až na jej koniec, kde sa nachádza rozsiahle parkovisko. Odtiaľ sa pešo vydáme po úzkej asfaltovej cestičke až ku skanzenu a hradu. Cesta trvá niekoľko minút a nie je vôbec náročná.

Okolité hrady: Plaveč - 12.7 km, Holumnický hrad - 15.5 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Najstarším jadrom hradu bol úzky pozdĺžny palác na konci centrálneho vrcholového brala a nádvorie pred ním. Vežu pristavali k jeho západnému čelu dodatočne a na obdobie vzniku i nelogicky priložili, ale predtým museli jeho pôvodne pravdepodobne zaoblený múr vyrovnať. Kónická veža má dolu priestor s priemerom 6,5m a múry hrubé takmer 3m, takže mohli slúžiť i na bývanie, ale absenciou palebných komôr aj strieľní a polohou nad vstupom sa prekvapujúco radí k bergfritom (bergfrit - okrúhla hlavná veža hradu). Na budovách sa zachovali obvodové murivá do značnej výšky a na gotickom paláci zvyšky renesančnej atiky i renesančných ostení okien a rímsy. Na druhom nádvorí, pristavili k bráne budovu s podbráním a obranu hradu zabezpečovala veľká delová bašta na východe a delový bastión na západe. Posledné, tretie nádvorie je smerované na JV pred veľkou baštou a chráni vstup do areálu.

V zachovanej časti hradu sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého sú: historická expozícia, expozícia dobového nábytku a chladných zbraní a expozícia zoznamujúca návštevníkov so životom a rodokmeňom posledných majiteľov hradu - rodu Zamoyských. Na hrade je aj výstavna miestnosť, kde sú každoročne výstavy počas sezóny. V niektorých miestnostiach sa zachovali valené a pruské klenby, v podzemí je zachovalá mučiareň. Medzi zachované časti hradu patrí aj hradná Kaplnka.


Pôdorys - Ľubovniansky hrad


Ľubovniansky hrad - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - horný hrad, 2 - okrúhla veža, 3 - gotický palác, 4 - renesančný palác, 5 - medzibránie, 6 - prvé predhradie, 7 - studňa, 8 - kaplnka, 9 - palác, 10 - ušnicový bastión s kazematami, 11 - druhé predhradie, 12 - rondel, 13 - pôvodná vstupná veža, 14 - tretie predhradie, 15 - vstupná brána



Fotogaléria


Historické fotografie

Ľubovniansky hrad-1911
Ľubovniansky hrad-1914
Ľubovniansky hrad-1922
Ľubovniansky hrad-kresba hradu


Fotografie z r. 2013

Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Ušnicový bastión s kazematami
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Vstupná brána
Ľubovniansky hrad-Tretie predhradie
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Kaplnka
Ľubovniansky hrad-Hlavná veža
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Tretie predhradie
Ľubovniansky hrad-Hlavná veža
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Vstup do veže
Ľubovniansky hrad-Pohľad na palác
Ľubovniansky hrad-Pohľad na palác
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
Ľubovniansky hrad-Interiér
Ľubovniansky hrad-Interiér
Ľubovniansky hrad-Interiér
Ľubovniansky hrad-Interiér
Ľubovniansky hrad-Interiér
Ľubovniansky hrad-Interiér



Pošlite nám vaše fotografie - Ľubovniansky hrad


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Predpokladané založenie Ľubovnianskeho hradu je datované do druhej polovice 13. storočia, no prvá zmienka pochádza z r.1311. Podľa tejto zmienky sa vdova po veľmožovi Omodejovi Abovi a jeho synovia zaväzujú vrátiť hrad Ľubovňa kráľovi. Z toho však vyplýva, že ho založil kráľ Ondrej III. Pre vzburu Abovcov však k odovzdaniu hradu nedošlo a kráľovské vojsko ho o rok neskôr muselo dobyť. Kráľ Karol Róbert ním odmenil Filipa Drugetha. V r.1330 sa hrad vrátil kráľovi.

V roku 1412 sa hrad spolu s 13. spišskými mestami a panstvami Ľubovnianskeho a Podolíneckého hradu dostal do poľského zálohu. Na Ľubovnianskom hrade sídlili starostovia zálohovaných miest. Z poľských kapitánov Spiša vynikal Peter Kmit a po daní hradu do zálohu Mikulášovi Jordánovi od r.1522 zrejme pokračoval Petrov syn rovnakého mena. V roku 1432 a 1451 ho poškodili počas husitských vojen, v roku 1553 ho takmer zničil veľký požiar. O jeho obnovu sa zaslúžil v roku 1555 Štefan Boner a do roku 1557 ho obohatili o renesančné prvky. Hrad nákladne renovovali a rozšírili, pričom veľkú pozornosť venovali protitureckému renesančnému pevnostnému zariadeniu. V rokoch 1591 – 1745 mala starostovstvo zálohovaných miest v dedičnej držbe poľská kniežacia rodina Lubomirski, počas vlády ktorej sa vykonali na hrade viaceré stavebné práce. Upravovali objekty na terase druhého nádvoria, na juhozápadnom nároží, opravili dovtedajšie budovy hradu a mnohé z nich ukončili dekoratívnymi atikami. Za bojov o poľský trón hrad v roku 1587 na dva roki obsadilo rakúske vojsko a onedlho nato v r.1593 ho kúpil spišský kapitanát Sebastián Lubomirski, ktorého magnátsky rod získal hrad v r.1634 dedične.

V 17. storočí bol hrad rozšírený a zbarokizovaný. V roku 1647 postavili kaplnku a vybudovali tretie nádvorie. Manželka Alberta III. a starostka zálohovaných miest, Mária Jozefína, nariadila uskutočniť opravu hradu. Projekt vypracoval Francesco Placidi v polovici 18. storočia, ale nezrealizoval sa. V rokoch 1754 až 1756 došlo len k najnutnejším úpravám a v tomto stave hrad kúpil Henrich von Brühl. V r.1768 z hradu utiekol známy dobrodruh Móric Beňovský, ktorý tam bol väznený. V roku 1772 sa zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku. Hrad prestal byť sídlom starostu zálohovaných miest a jeho význam upadol. Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko a napokon ho v roku 1819 štát predal J.Felixovi Raiszovi, ktorého rodina však hrad v r.1880 prepustila mestu pre nákladnú údržbu. Ani mesto nezvládalo hrad udržiavať a preto ho v roku 1883 odpredalo. Novým majiteľom bol poľský gróf Zamoyski, ktorý nechal v roku 1930 opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase a zriadil tu malé múzeum. V jeho vlastníctve bol hrad do roku 1945. Krátko po tomto roku sa zrekonštruovaný objekt využíval ako škola v duchu doby. Až v roku 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum. Najnovším prírastkom je zastrešenie hlavnej veže a jej postupná oprava.


Povesti a legendy

Povráva sa...

V júli r.1768 bol na hrade väznený Móric Beňovský, šľachtic, cestovateľ a neskorší kráľ Madagaskaru, keď na úteku pred súdom sa pokúsil zorganizovať vojenskú jednotku.

Legenda o vzniku Ľubovnianskeho hradu

Jedného letného dňa zastali na brehu rieky Poprad pri mestečku Ľubovňa ustatí jazdci, ktorým velil starý šľachtic Ľubovenský. Tomu sa okolitá krajina tak zapáčila, že sa ešte v ten istý deň rozhodol postaviť hrad na skalnom brale oproti mestečku. Na druhý deň jeho synovia s pomocníkmi urobili základy budúceho hradu a pomenovali ho po svojom otcovi- Ľubovňa. Ibaže v noci všetko, čo bolo postavené cez deň, zmizlo, a takto sa to stále opakovalo. Smutný Ľubovenský zistil, že miesto, kde chcel postaviť hrad, patrí zlej víle-čarodejnici. Vybral sa teda za ňou a požiadal ju o dovolenie dokončiť na tom mieste svoj hrad. Zlá víla-čarodejnica súhlasila pod podmienkou, že jej zapredá svoju dušu. Po ťažkom rozhodovaní Ľubovenský súhlasil, pretože chcel honosné sídlo zanechať svojim synom. Na druhý deň sa už hrad zaskvel v plnej kráse a všetci sa tomu veľmi potešili. Starý Ľubovenský ale nemal dušu na mieste, a tak odišiel do neďalekého kláštora a tu sa vyspovedal z veľkého hriechu. Zlá víla-čarodejnica sa dozvedela o jeho zrade a rozhodla sa hrad zničiť. Uchopila do rúk obrovskú skalu, ale keď sa priblížila k hradu, zaznel večerný zvon z neďalekého kláštora. Víla-čarodejnica stratila moc a veľký balvan namiesto na hrad padol na breh rieky Poprad. Starý Ľubovenský zmierený s Bohom ešte dlho šťastne žil na tomto hrade a po ňom jeho synovia, vnuci... O zlej víle-čarodejnici už nikdy nikto nič v tomto kraji nepočul, ale veľký balvan na brehu rieky Poprad pri dedinke Hajtovka možno vidieť i dnes...


Video - Ľubovniansky hrad



Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, WEB: sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, muzeumsl.sk, www.muzeumsl.sk/news/legenda-o-vzniku-lubovnianskeho-hradu/, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Ľubovniansky hrad




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA