Ľubovniansky hrad

Sčasti zachovaný hrad pri meste Stará Ľubovňa, ktorý na vápencovom brale vytvára dominantu Ľubovnianskej kotliny v Spišsko-šarišskom medzihorí.

Počasie Stará Ľubovňa

hore

Stará Ľubovňa, Prešovský kraj, 650 m n.m.

N49° 18' 55.03",  E20° 41' 58.13"


Liblou, Lyblio, Lublow, Lyblyo, Ólubló

Prístup - Ľubovniansky hrad

Ľubovniansky hrad sa nachádza kúsok od mesta Stará Ľubovňa, neďaleko mestskej časti Podsadek, za obcou Pasterník. Z hlavnej cesty Popradská, ktorá prechádza Starou Ľubovňou, odbočíme na Zámockú ulicu, a pôjdeme až na jej koniec, kde sa nachádza rozsiahle parkovisko. Odtiaľ sa peši vydáme po úzkej asfaltovej cestičke až ku skanzenu a hradu. Cesta trvá niekoľko minút a nie je vôbec náročná.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Plaveč - 12.7 km, Podolínec - 13.7 km, Holumnický hrad - 15.5 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Interiér a exteriér

Najstarším jadrom hradu bol úzky pozdĺžny palác na konci centrálneho vrcholového brala a nádvorie pred ním. Vežu pristavali k jeho západnému čelu dodatočne a na obdobie vzniku i nelogicky priložili, ale predtým museli jeho pôvodne pravdepodobne zaoblený múr vyrovnať. Kónická veža má dolu priestor s priemerom 6,5m a múry hrubé takmer 3m, takže mohli slúžiť i na bývanie, ale absenciou palebných komôr aj strieľní a polohou nad vstupom sa prekvapujúco radí k bergfritom (bergfrit - okrúhla hlavná veža hradu). Na budovách sa zachovali obvodové murivá do značnej výšky a na gotickom paláci zvyšky renesančnej atiky i renesančných ostení okien a rímsy. Na druhom nádvorí, pristavili k bráne budovu s podbráním a obranu hradu zabezpečovala veľká delová bašta na východe a delový bastión na západe. Posledné, tretie nádvorie je smerované na JV pred veľkou baštou a chráni vstup do areálu.

V zachovanej časti hradu sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého sú: historická expozícia, expozícia dobového nábytku a chladných zbraní a expozícia zoznamujúca návštevníkov so životom a rodokmeňom posledných majiteľov hradu - rodu Zamoyských. Na hrade je aj výstavna miestnosť, kde sú každoročne výstavy počas sezóny. V niektorých miestnostiach sa zachovali valené a pruské klenby, v podzemí je zachovalá mučiareň. Medzi zachované časti hradu patrí aj hradná Kaplnka.



Ľubovniansky hrad - pôdorys

Pôdorys - Ľubovniansky hrad


Legenda k pôdorysu:
1 - horný hrad, 2 - okrúhla veža, 3 - gotický palác, 4 - renesančný palác, 5 - medzibránie, 6 - prvé predhradie, 7 - studňa, 8 - kaplnka, 9 - palác, 10 - ušnicový bastión s kazematami, 11 - druhé predhradie, 12 - rondel, 13 - pôvodná vstupná veža, 14 - tretie predhradie, 15 - vstupná brána

Fotogaléria

2013

  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Ušnicový bastión s kazematami
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Vstupná brána
  • Ľubovniansky hrad-Tretie predhradie
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Kaplnka
  • Ľubovniansky hrad-Hlavná veža
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Tretie predhradie
  • Ľubovniansky hrad-Hlavná veža
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Vstup do veže
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na palác
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na palác
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Pohľad na hrad
  • Ľubovniansky hrad-Interiér
  • Ľubovniansky hrad-Interiér
  • Ľubovniansky hrad-Interiér
  • Ľubovniansky hrad-Interiér
  • Ľubovniansky hrad-Interiér
  • Ľubovniansky hrad-Interiér

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • Ľubovniansky hrad-1911
  • Ľubovniansky hrad-1914
  • Ľubovniansky hrad-1922
  • Ľubovniansky hrad-kresba hradu

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Fotografie návštevníkov

  • Ľubovniansky hrad-Tobiaskova 2019
  • Ľubovniansky hrad-Tobiaskova 2019

Pošlite nám vaše fotografie - Ľubovniansky hrad

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Predpokladané založenie Ľubovnianskeho hradu je datované do druhej polovice 13. storočia, no prvá zmienka pochádza z r.1311. Podľa tejto zmienky sa vdova po veľmožovi Omodejovi Abovi a jeho synovia zaväzujú vrátiť hrad Ľubovňa kráľovi. Z toho však vyplýva, že ho založil kráľ Ondrej III. Pre vzburu Abovcov však k odovzdaniu hradu nedošlo a kráľovské vojsko ho o rok neskôr muselo dobyť. Kráľ Karol Róbert ním odmenil Filipa Drugetha. V r.1330 sa hrad vrátil kráľovi.

V roku 1412 sa hrad spolu s 13. spišskými mestami a panstvami Ľubovnianskeho a Podolíneckého hradu dostal do poľského zálohu. Na Ľubovnianskom hrade sídlili starostovia zálohovaných miest. Z poľských kapitánov Spiša vynikal Peter Kmit a po daní hradu do zálohu Mikulášovi Jordánovi od r.1522 zrejme pokračoval Petrov syn rovnakého mena. V roku 1432 a 1451 ho poškodili počas husitských vojen, v roku 1553 ho takmer zničil veľký požiar. O jeho obnovu sa zaslúžil v roku 1555 Štefan Boner a do roku 1557 ho obohatili o renesančné prvky. Hrad nákladne renovovali a rozšírili, pričom veľkú pozornosť venovali protitureckému renesančnému pevnostnému zariadeniu. V rokoch 1591 – 1745 mala starostovstvo zálohovaných miest v dedičnej držbe poľská kniežacia rodina Lubomirski, počas vlády ktorej sa vykonali na hrade viaceré stavebné práce. Upravovali objekty na terase druhého nádvoria, na juhozápadnom nároží, opravili dovtedajšie budovy hradu a mnohé z nich ukončili dekoratívnymi atikami. Za bojov o poľský trón hrad v roku 1587 na dva roki obsadilo rakúske vojsko a onedlho nato v r.1593 ho kúpil spišský kapitanát Sebastián Lubomirski, ktorého magnátsky rod získal hrad v r.1634 dedične.

V 17. storočí bol hrad rozšírený a zbarokizovaný. V roku 1647 postavili kaplnku a vybudovali tretie nádvorie. Manželka Alberta III. a starostka zálohovaných miest, Mária Jozefína, nariadila uskutočniť opravu hradu. Projekt vypracoval Francesco Placidi v polovici 18. storočia, ale nezrealizoval sa. V rokoch 1754 až 1756 došlo len k najnutnejším úpravám a v tomto stave hrad kúpil Henrich von Brühl. V r.1768 z hradu utiekol známy dobrodruh Móric Beňovský, ktorý tam bol väznený. V roku 1772 sa zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku. Hrad prestal byť sídlom starostu zálohovaných miest a jeho význam upadol. Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko a napokon ho v roku 1819 štát predal J.Felixovi Raiszovi, ktorého rodina však hrad v r.1880 prepustila mestu pre nákladnú údržbu. Ani mesto nezvládalo hrad udržiavať a preto ho v roku 1883 odpredalo. Novým majiteľom bol poľský gróf Zamoyski, ktorý nechal v roku 1930 opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase a zriadil tu malé múzeum. V jeho vlastníctve bol hrad do roku 1945. Krátko po tomto roku sa zrekonštruovaný objekt využíval ako škola v duchu doby. Až v roku 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum. Najnovším prírastkom je zastrešenie hlavnej veže a jej postupná oprava.


Povesti a legendy

Povráva sa...

V júli r.1768 bol na hrade väznený Móric Beňovský, šľachtic, cestovateľ a neskorší kráľ Madagaskaru, keď na úteku pred súdom sa pokúsil zorganizovať vojenskú jednotku.

Legenda o vzniku Ľubovnianskeho hradu

Jedného letného dňa zastali na brehu rieky Poprad pri mestečku Ľubovňa ustatí jazdci, ktorým velil starý šľachtic Ľubovenský. Tomu sa okolitá krajina tak zapáčila, že sa ešte v ten istý deň rozhodol postaviť hrad na skalnom brale oproti mestečku. Na druhý deň jeho synovia s pomocníkmi urobili základy budúceho hradu a pomenovali ho po svojom otcovi- Ľubovňa. Ibaže v noci všetko, čo bolo postavené cez deň, zmizlo, a takto sa to stále opakovalo. Smutný Ľubovenský zistil, že miesto, kde chcel postaviť hrad, patrí zlej víle-čarodejnici. Vybral sa teda za ňou a požiadal ju o dovolenie dokončiť na tom mieste svoj hrad. Zlá víla-čarodejnica súhlasila pod podmienkou, že jej zapredá svoju dušu. Po ťažkom rozhodovaní Ľubovenský súhlasil, pretože chcel honosné sídlo zanechať svojim synom. Na druhý deň sa už hrad zaskvel v plnej kráse a všetci sa tomu veľmi potešili. Starý Ľubovenský ale nemal dušu na mieste, a tak odišiel do neďalekého kláštora a tu sa vyspovedal z veľkého hriechu. Zlá víla-čarodejnica sa dozvedela o jeho zrade a rozhodla sa hrad zničiť. Uchopila do rúk obrovskú skalu, ale keď sa priblížila k hradu, zaznel večerný zvon z neďalekého kláštora. Víla-čarodejnica stratila moc a veľký balvan namiesto na hrad padol na breh rieky Poprad. Starý Ľubovenský zmierený s Bohom ešte dlho šťastne žil na tomto hrade a po ňom jeho synovia, vnuci... O zlej víle-čarodejnici už nikdy nikto nič v tomto kraji nepočul, ale veľký balvan na brehu rieky Poprad pri dedinke Hajtovka možno vidieť i dnes...


Užitočné informácie

Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

  • Diana
  • 09.08.2020 11:19
  • Ľubovniansky hrad


Nedavno sme navstivili hrad, urcite doporucujem navstevu. V renesancnom palaci je velmi zrozumitelne a poucne video o vzniku a prestavbach hradu. Deti si ho dobrovolne pozreli 3x :) Jednotlive Expozicie sa nam pacili tiez.



Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, WEB: sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, muzeumsl.sk, www.muzeumsl.sk/news/legenda-o-vzniku-lubovnianskeho-hradu/, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

Ľubovniansky hrad


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu